Čo je kraniosakrálna terapia?
Kraniosakrálna terapia je dotykovou technikou na vyšetrenie a zlepšenie funkcie telesného systému, pomenovaného ako kraniosakrálny systém. Tento systém je tvorený mozgomiešnou tekutinou a membránami obklopujúcimi mozog a miechu. Vytvára jemné rytmické pohyby označované ako kraniosakrálny rytmus, ktorý je prenášaný na všetky štruktúry tela. Prostredníctvom jemného pohmatu je možné odhaliť blokády kraniosakrálneho rytmu v jednotlivých častiach tela a korigovať ho do jeho fyziologickej funkcie. Bloky kraniosakrálneho rytmu, tzv. somatoemocionálne bloky alebo energetické cysty sú vytvorené mentálnymi programami spôsobených traumami, stresovými udalosťami alebo inými negatívnymi emocionálnymi zážitkami. Keď dôjde k uvoľneniu tejto energie, tkanivo sa navracia k jeho fyziologickej funkcii.
História v skratke
Snáď ako prvé si pohyb prechádzajúci telom, ktorý je odrazom „prúdenia životnej energie“ uvedomili orientálne systémy medicíny. Systému „západnej“ medicíny bol v 19. storočí predstavený Dr. Wiliamom G. Sutherlandom, ktorý nazval tento pohyb dychom života. Metóda bola „vycibrená“ v 50-tych rokoch 20. storočia Haroldom Magounom, ktorý ju v neskorých 60-tych rokoch naučil Dr. Johna E. Upledgera. Dr. Upledger túto techniku počas svojho 12-ročného výskumu rozvinul a nazval ju kraniosakrálnou terapiou. Počas jeho života bol spoznaný a pochopený jej význam ako holistickej metódy napomáhajúcej klientovi uplatniť samoliečebné mechanizmy vlastného tela.
V súčasnosti sa kraniosakrálna terapia využíva najmä v oblasti osteopatickej medicíny. Výskum týkajúci sa kraniosakrálnej terapie je zameraný najmä na účinky na bolesti chrbta, hlavy a svalstva. Aplikácia tejto metódy redukovala rôzne typy bolesti, viedla k zmenám vo funkcii autonómneho nervového systému a zlepšovala spánok (1).
Využitie pri duševných poruchách
Napriek tomu, že disfunkcia kraniosakrálneho rytmu je vytváraná somatoemocionálnymi blokmi súvisiacimi s mentálnymi postojmi či psychickými traumami, kraniosakrálna terapia je v súčasnosti len málo využívaná pri psychických ťažkostiach. Klinický výskum však ukazuje, že táto technika pri nich môže byť nápomocná. Účinná bola pri redukcii úzkosti a depresie pri fibromyalgii (2), úzkosti pri Prader-Williho syndróme (3), úzkosti a bolestiach hlavy pri chronickej post-traumatickej stresovej poruche (4) a agitácie pri demencii (5). Pozitívny efekt bol zistený aj v prípade symptómov poruchy aktivity a pozornosti (ADHD) (6). U detí a adolescentov s poruchami autistického spektra technika znižovala úzkosť a navodzovala emocionálnu stabilitu, zlepšenie v sociálnej, senzomotorickej, kognitívnej a rečovej oblasti a redukovala niektoré neurologické príznaky (7, 8).
Počas mojej klinickej praxe som ako jednu z terapeutických metód aplikovala kraniosakrálnu terapiu deťom a adolescentom v kombinácii s esenciálnymi olejmi, psychoterapiou a/alebo medikamentóznou liečbou. Účinky terapie sa líšili najmä v závislosti od „veľkosti“ energetických blokov, užívania či neužívania sprievodnej psychofarmakologickej liečby a v neposlednom rade od vplyvu rodičov a osôb prichádzajúcich do úzkeho alebo pravidelného kontaktu s dieťaťom. V nasledujúcich odsekoch v krátkosti uvediem symptómy a terapiu u niektorých vybraných klientov.
Príklady pozitívnych účinkov kraniosakrálnej terapie
Obsedantne – kompulzívna porucha
Šlo o 10-ročné dievča s obsedantne-kompulzívnou poruchou so strachom z chorôb a znečistenia a kompulzívnym umývaním rúk s vyhýbavým správaním. Prítomný bol aj zvýšený strach o blízke osoby. Dievča pred pedopsychiatrickou návštevou približne 2 mesiace navštevovalo detskú psychologičku s čiastočným efektom. Počas prvého sedenia bola aplikovaná kraniosakrálna terapia a aromaterapia s využitím esenciálneho oleja z mäty piepornej vrátane metaforického príbehu a krátka psychoterapeutická intervencia – kresba strachu. Počas kraniosakrálnej terapie boli odhalené bloky v oblasti hlavy, ktoré boli z väčšej časti uvoľnené. Už pri druhom sedení rodičia referovali zlepšenie stavu, objektívnu redukciu strachov a kompulzívneho aj vyhýbavého správania. Počas druhého sedenia si dieťa neželalo aplikáciu kraniosakrálnej terapie, čo som rešpektovala. Dieťa s dobrým klinickým efektom pokračovalo vo využívaní aromaterapie a psychoterapie.
Poruchy emócií v detstve
Klientom bol 13-ročný chlapec s Aspergerovým syndrómom v minulosti pedopsychiatricky vedený pre záchvaty hnevu s agresívnym správaním na liečbe rôznymi psychofarmakami (sertralín, fluoxetín, risperidón, hydroxyzín). Pre nežiaduce účinky a nedostatočný klinický efekt bola medikácia predchádzajúcim pedopsychiatrom vysadená. Dieťa bolo hypersenzitívne na náznaky kritiky, pri pocite ohrozenia emočne vysoko reaktívne, výbušné s vysokou situačnou úzkosťou, v tom čase až s dysforicko - depresívnym prežívaním udalostí. Stav vyvrcholil do agresívneho útoku na učiteľku, na základe čoho bol dočasne vylúčený zo školy. Diferenciálne – diagnosticky bola zvažovaná depresívna porucha. Klient užíval kombinovanú aromaterapiu a pravidelne chodil na psychoterapeutické stretnutia. Niekoľkokrát mu bola aplikovaná kraniosakrálna terapia, pričom boli odhalené energetické bloky v oblasti brucha a hrudníka. Po ich čiastočnom uvoľnení po niekoľkých stretnutiach došlo k zlepšeniu stavu, opäť začal navštevovať školu, matka udávala redukciu afektívnych záchvatov a konfliktného správania. Po čase matka dieťaťa absolvovala výcvik v kraniosakrálnej terapii, ktorú následne synovi aplikovala sama.
Zmiešaná špecifická vývinová porucha
Klientkou bolo 10-ročné dievča, ktorej diagnóza bola uzatvorená ako zmiešaná špecifická vývinová porucha. U dieťaťa boli v správaní prítomné niektoré črty porúch autistického spektra (PAS), nespĺňali však diagnostické kritériá pre niektorú z diagnóz PAS. Do pedopsychiatrickej starostlivosti sa dieťa dostalo kvôli afektívnym záchvatom s agresívnym správaním voči rovesníkom v školskom prostredí. Pri kraniosakrálnej terapii boli najväčšie bloky zistené v oblasti nôh. Po ich čiastočnom uvoľnení počas niekoľkých sedení matka dieťaťa udávala redukciu afektívnych záchvatov i agresivity, ústup „infantilného“ správania a zlepšenie rečového prejavu.
Depresívna porucha
Išlo o 8-ročné dievča s depresívnou poruchou reaktívneho charakteru, viazanou na nepriaznivú rodinnú situáciu. Dieťa malo časté a opakované dysforicko – depresívne rozlady, miestami až so záchvatovitým plačom s apnoickými pauzami viazanými na špecifické situácie, v myslení boli prítomné fóbické obsahy, dochádzalo k zhoršeniu koncentrácie pozornosti s dopadom na školský prospech, časté boli aj psychosomatické bolesti brucha. Stav bol komplexne manažovaný, pričom základným kameňom pri zlepšovaní stavu bolo riešenie rodinnej situácie. Okrem kraniosakrálnej terapie, dieťa užívalo esenciálne oleje z citrónu a levandule, pracovali sme aj s metaforickými príbehmi a samozrejmosťou boli psychoterapeutické intervencie. Počas kraniosakrálnej terapie boli zistené energetické bloky najmä v oblasti brucha. Po sedeniach, pri ktorých bola aplikovaná kraniosakrálna terapia matka udávala redukciu dysforicko – depresívnych rozlád, zvýšenie emocionálnej stability a zlepšenie školského prospechu.
Somatoformná porucha
Klientom bol 15-ročný chlapec s disociatívnymi kŕčmi v končatinách, záchvatovitým pocitom slabosti a subjektívne nepríjemnými repetíciami intenzívneho „hrania hudby v hlave“ po počutí piesní, ktoré sa klientovi nepáčili. Chlapcovi bola predchádzajúcim pedopsychiatrom nasadená medikácia SSRI antidepresívom a antipsychotikom risperidónom. Lieky boli klientom „svojvoľne“ vysadené pre nedostatočnú efektivitu a výrazné nežiaduce účinky. Chlapcovi bola opakovane aplikovaná kraniosakrálna terapia, pričom energetické bloky boli odhalené v oblasti hlavy, pravého ramena, ľavej nohy a hrudníka. V kombinácii s aplikáciou esenciálnych olejov dochádzalo postupne k zlepšovaniu stavu. Prvé sa stratili kŕče v ruke, výrazne sa redukovalo „prehrávanie hudby v hlave“, neskôr došlo k ústupu kŕčov v nohe. Po niekoľkých sedeniach sa u klienta objavil krátkotrvajúci záchvatovitý pocit sťaženého dýchania až dusenia sa po kontakte s otcom. Kvôli pozitívnej prenatálnej anamnéze sme následne prešli k aplikácii metamorfnej techniky. Klient je aktuálne bez symptómov somatoformnej poruchy.
Zhoršenie stavu po aplikácii kraniosakrálnej terapie
Počas mojej praxe došlo u troch klientov k zhoršeniu klinického stavu po prvej aplikácii kraniosakrálnej terapie. Klientmi boli 15-ročné dievča a 17-ročný chlapec s depresiou a 13-ročný chlapec s obsedantne – kompulzívnou poruchou (OCD). Všetci užívali psychofarmakologickú liečbu. U chlapca s OCD bol zistený energetický blok najmä v oblasti hlavy, u dievčaťa s niekoľko rokov medikamentózne liečenou depresiou „obrovský“ energetický blok v oblasti brucha a u chlapca s depresiou bloky najmä v oblasti hlavy a hrudníka (klient mal aj astmu). Počas sedenia nasledujúceho po sedení, pri ktorom bola aplikovaná kraniosakrálna terapia klienti alebo rodičia klientov udávali zvýraznenie symptómov, buď kompulzívneho správania v prípade chlapca s OCD alebo prehĺbenie depresívneho prežívania u adolescentov s depresiou, na základe čoho klienti alebo ich rodičia nesúhlasili s pokračovaním v kraniosakrálnej terapii a musela byť mierne zvýšená dávka psychofarmák. Nazdávam sa, že toto zhoršenie klinických symptómov bolo spôsobené interakciou kraniosakrálnej terapie a medikamentóznej liečby. Nenašla som však klinickú štúdiu, ktorá by hodnotila a porovnávala efekt kraniosakrálnej terapie u klientov užívajúcich a neužívajúcich psychofarmaká, tento môj predpoklad teda iba čaká na svoje vedecké potvrdenie alebo vyvrátenie.
Záver
Výskum a moje klinické skúsenosti ukazujú, že kraniosakrálna terapia by mohla byť súčasťou multidimenzionálneho prístupu v liečbe psychických ochorení. Túto metódu som s úspešnosťou aplikovala najmä u klientov bez psychofarmakologickej liečby v kombinácii s esenciálnymi olejmi a/alebo psychoterapiou. U klientov, ktorý užívali medikamentóznu liečbu došlo po prvom sedení k zhoršeniu symptómov ochorení, na základe čoho si klienti alebo ich rodičia neželali jej ďalšiu aplikáciu. Otázkou ostáva, aký efekt by malo pokračovanie v kraniosakrálnej terapii, pretože je možné, že po jej prvej aplikácii dochádzalo k uvoľňovaniu medikamentózne „potlačených“ energetických blokov. Na fyzickej úrovni by sa to dalo prirovnať k vytekaniu hnisu z dlhodobo opuzdreného hnisového ložiska po porušení jeho obalu. Faktom však ostáva, že kraniosakrálna terapia je v rôznych smeroch účinná holistická metóda, ktorej presné biochemické a fyzikálne aspekty len čakajú na objasnenie.
Referencie
(1) Jäkel A,von Hauenschild P. Therapeutic effects of cranial osteopathic manipulative medicine: a systematic review.J Am Osteopath Assoc.2011 Dec;111(12):685-93.
