Nepamätám si, kedy a ako došlo k tomu, že sa televízia, či skôr detské YouTube videá, stali súčasťou denného režimu môjho 4-ročného syna. Možno k tomu prispeli stresujúce pracovné rána, keď videá predstavovali záchranný čln na rozbúrených pocitoch úzkosti, zúfalstva a nechuti ísť do škôlky. Alebo keď mi pomáhali do neho natlačiť aspoň trochu z raňajok, aby v škôlke nechytal svoje hladové záchvaty zlosti.
S nástupom na druhú materskú sa naše rána predĺžili a stali sa pohodlnejšími a bezstarostnejšími. Napriek tomu ho však zlozvyk nútil k rannej dávke rozprávok a čo horšie, žiadne jedlo sa nezaobišlo bez nástojčivého: „Zapnime teličku!“ Iste, mohla som nekompromisne stanovovať hranice a niekoľkokrát denne čeliť hnevlivým nárekom. Zvolili sme však jednoduchšie a radikálnejšie riešenie, ktoré ma navyše nenútilo hútať, ako sa vyhnúť dospeláckym reklamám vo videách pre deti. Toto rozhodnutie viedlo k prekvapivým zmenám u syna, v našej domácnosti a aj v partnerskom vzťahu s manželom.
Syn sa stal viac vedomým a ... schudol :/
Nikdy nebol veľký jedák a odmalička mal skôr útly typ postavy. Videá ho udržali na mieste aj niekoľko desiatok minút, takže mal čas zjesť porciu, ktorú som mu nachystala. Nepriklincovaný rozprávkou viac vníma, čo a koľko zje a výsledok ma spočiatku netešil. Asi polovičné porcie odbaví za päť minút, čo sa prejavilo na jeho hmotnosti. Spočiatku trochu znepokojujúce schudnutie ma však po nejakom čase prestalo trápiť. Vidím, že vníma svoj biorytmus a vyberá si, čo do tela príjme a čo nie. Riadi sa vlastnými pocitmi a chuťami, ktoré môžem len rešpektovať. Spontánne aplikuje delenú stravu. Dávno som prišla na to, že gurmán z neho nebude a jedlo preň predstavuje len rýchlo natankované palivo nevyhnutné na myslenie a tvorbu. Niekedy neviem, z čoho je živý. Možno z prány. Alebo jeho milovaných raz-za-čas rezňov.
Video bolo nahradené audiom a knihami
S odstránením televízora začal viac počúvať audio rozprávky. Nielenže sa mu tým diametrálne zlepšila slovná zásoba, ale jeho slovno–logické, názorné aj mechanické zapamätávanie nabralo vysoké obrátky. Je schopný zreprodukovať neuveriteľne dlhé state alebo trefne použije vtipnú frázu, čím baví babky a dedkov. Raz som skoro pri chvatnom obliekaní od smiechu spadla na zem, keď na mňa zakričal: „Hybaj v tom klobúku morky pásť!“
Navyše od nás omnoho viac vyžaduje, aby sme mu čítali. Ilustrované knižky sú pre neho kúzelným zdrojom rozprávok na dobrú noc. A niekedy aj na dobré ráno či dobré popoludnie.
Kreativita je alfou a omegou všetkých dní
Čas, ktorý syn trávil prijímaním obrazu a zvuku, teraz venuje kreatívnej hre prebúdzajúcej u neho schopnosti, ktoré sú pri sledovaní televízie utlmené – bystrá myseľ a šikovné ruky. Syn je milovníkom Lega a dokáže pri ňom pobudnúť väčšinu svojho aktívneho času. Najskôr staval podľa plánikov, teraz vytvára vlastné Lego zostavy, vlastné charaktery panáčikov a príbehy okolo nich. Viackrát denne za mnou priletí a ukazuje mi vlastnoručne navrhnuté a skonštruované modely. A nejeden raz mi oči vypadávajú nad ich nápaditosťou a prevedením. Lego panáčikovia bývajú aj predmetom výtvarných aktivít, na ktoré som ho predtým nebola schopná nalákať.
Spievanky, spievanky ... u nás ste sa vzali
Odstránením televízora a s tým súvisiacim skrátením doby jedenia máme zrazu akosi viac nevyplneného času. Prinútilo ma to k odprataniu nánosov autíčok z klavíra a prevetraniu hlasiviek. Ako dobre! Minimálne dva krát denne si so synom a 4-mesačnou dcérkou z plného hrdla zaspievame, zahráme a zatancujeme. Nie som si istá, či túto aktivitu oceňujú aj naši susedia, my si ju však užívame naplno.
Obývačka v novom šate
Obývacia stena bez televízora stratila význam a nevyzerala dobre. Kupujúceho sme našli už v deň umiestnenia inzerátu a na ten ďalší bola naša obývačka vynovená. Drevené police s vkusnými krabicami na knihy, detský stolík so stoličkou na výtvarné aktivity, klavír, sedačka a rýchlo-rozkladací jedálenský stôl. Všetky hračky sme premiestnili do detskej izby, čo nás viedlo k ich pretriedeniu a vyradeniu nepoužívaných. Obývačka sa zmenila na čitáreň, ateliér, hudobnú miestnosť, tančiareň, jedáleň ...a veľkú voľnú plochu na čokoľvek... v jednom.
Viac priestoru pre vzťahy
Vyhodenie televízie nepridalo viac spoločného času len mne a deťom, ale najmä mne a manželovi. Pravdupovediac, najviac som sa obávala toho, ako budú vyzerať naše večery, keď nebudeme spoločne prepínať. V skutočnosti sme však o nič vzácne neprišli. Máme čas na rozhovory - nielen reporty o množstve jedla a stolice našich detí - a napríklad vzájomnú masáž. Keď máme chuť na dobrý film, pozrieme si ho na počítači. Iste, nie je to zážitok ako z päťdesiatpalcovej full HD obrazovky, ale všetky ostatné výhody túto drobnosť prevýšia. To, čo prijímame vo forme filmov, si starostlivo vyberáme. Tak ako náš syn a naše obydlie, aj náš manželský vzťah sa mení. Nepochybne to nie je výlučne dôsledkom straty televízora, ktorá bola len katalyzátorom či možno súčasťou omnoho väčších životných zmien súvisiacich s očistou našich myslí a vyraďovaním mentálnej buriny.
Znovuobjavené vzácnosti
Obavy z toho, ako bude vyzerať náš ďalší život bez "teličky" sa zakrátko rozplynuli. Ostala po nej totiž diera, v ktorej sme objavili tri poklady. TICHO - ktoré nám dovoľuje načúvať pravdovravným ozvenám vlastných tiel a milovaných duší. PRIESTOR - na uvažovanie, pochopenie a výber toho, čo v živote chceme a čo nie. Nevyberáme z ponuky, ale pátrame na základe našich vlastných novo- či znovuobjavených potrieb. Dimenziu, kde môžeme nerušene vnímať a uplatňovať kreatívny potenciál úspešne súťažiaci o náš čas s lenivosťou a pohodlnosťou. A drahocenný ČAS - na výdatnú láskyplnú výživu našich vzťahov.
Niekedy ma ešte prepadnú pocity samoty a zvláštneho odtrhnutia ako dôsledok odhalenia klamných predstáv o sebe a svojom živote, ktoré televízia prefarbovala. No náhle potom sa zakorením v reálnom priestore vlastnej tvorby, ktorý ma naplní šťastím, pokojom a mierom prítomného okamihu.
Myslím, že "v oprave" ostane ešte poriadne dlho...
Cover foto: PIxabay
