Prechádzam okolo pamätníka SNP s kofolou v ruke a zbehávam jeden schodík za druhym, keď ma zrazu sekne a niečo ma prinúti sadnúť si a len tak sedieť a pozerať.Podomnou je krásny park s ľuďmi rôznych žánrov, ktorí kazdý ma svoj ciel za ktorým ide.Bolo by zaujímavé počuť čo si každí jeden myslí, na čo myslia keď prechádzajú tým parkom či ho vôbec vnímajú.Akurát okolo mna prešiel mladý chlap v obleku s kufríkom,vyzera ako obchodník ktorý uvažuje prečo jeho osviežovače vzduchu do psích búd nejdu na odbyt ako si predstavoval......
Pozrem sa doprava a vidím ako sa dvaja mladí ľudia objali a teraz sa vášnivo bozkávajú....Pozrem sa doľava a tam akýsi chlap odopína svojho psíka z vodítka aby si aj on užil trošku životného priestoru......Pozriem pred seba a tam mamička obúva synovi kolieskové korčule a upozornuje ho aby si dával pozor a nejazdil rýchlo.Obidvaja vedia že aj tak si synáčik urobí ako sa mu to bude páčiť ale aj napriek tomu synček pekne prikývne a povie:"Ano mamička,spoľahni sa." a už fičí ako s vetrom o preteky za kamarátmi čo ho čakajú na najbližšej zákrute.
Ale pozor akurát okolo mňa prešiel jeden z tých holohlavých krásavcov ktorí sa ani do dverí nevmestia.Ale ako by povedal moj mladší brat.......trebalo by sa pozdraviť......bombový tuniak.Ale veď možno má dobre srdce.Velmi sa mi páčia aj tie útržky z rozhovorov ľudí čo okolo prejdu.Napríklad práve teraz prešla okolo mňa žena ktorá strašne nadávala do telefónu na dôchodkové sporenie, alebo dve malé decká okolo mňa bežia s pokrikom "vidiš ten kontajner?".
Každý jeden človek ktorého stretávame skrýva v sebe príbeh.Príbeh ktorý píše sám za seba a hlavne pre seba a snaží sa ho písať ako najlepšie vie. To ako sa príbeh skončí či štastným happy end-om ako v správnom americkom filme,to je už otázne. Ale ako sa v jednej piesni spieva "každý svého dortu krújce."Ale už je koniec už si uvedomujem že aj ja sa musím zapojiť medzi tých dole lebo aj ja mám nejaký ciel, aj mňa niekto niekde čaká.Tam niekde na konci mojho príbehu.......
