16. marca poobede Zora nakopla svoju Xéniu a valila na Zvonkovú dráhu. Prichádzajúc na parking plac pozorne sa poobzerala navôkol ako vždy odvtedy, čo ju Teodor oslovil cez rp. Dnes to ale prišlo. Bol tam taký „týpek“, ktorý sa jej javil ako on. Otáčajúc sa okolo neho začala horieť. A aj ho hodnotila. Nedokázala identifikovať to, čo cítila. Z útržkov myšlienok a vedomostí o ňom si skladala obraz.
Koncenzus prišiel bleskovo a zavŕtal sa do nej. To je predsa on!!! Som si istá. Zaparkovala. Vyliezla von a bez síl si sadla späť do Xénie. Nabrala druhý dych. Pomaly sa prezliekala na jazdu. Obzerala si ho pri tom a chvelo ju. Takéto chvenie pri „strete“ s mužom už dávno nepocítila. Za čiernymi sklami Xénie bola vo výhode. Ona ho videla. On ju nie. Jej zmiešané pocity rezonovali v sínusoidách. Mala výpadky istoty, s ktorou ho identifikovala v prvom momente. Je to vôbec on? A potom naopak, absolútnu istotu. Jasné, je to on!
Mal pekný zadok, nohy, vypracované lýtka.
Nadarmo v tých fitkách toľko nemaká. Naozaj to bolo na ňom vidieť. To sú tie tromfy, o ktorých písal v niektorom z mailov a s ktorými sa mal naozaj právo chváliť. Pomyslela si.
Z azeťáckeho profilu vedela o ňom, že medzi farbami nerobí rozdiely, ale momentálne najviac nosí tyrkysovú. Skutočne nahodil tyrkysové tričko a tyrkysovú čelenku. Dosť dlho mu to všetko trvalo.
Zora sa rozhodla, že na Zvonkovú nevybehne skôr ako on. A potom, keď sa rozbehol, konečne vyšla von. Cítila slabosť v nohách, podlamovali sa jej v kolenách. Chcela aj nechcela stret so svojím pokecovým sparingom. Lákala ju jeho osobnosť – realita sa nedala vygumovať. Mala sto chutí vyzuť korčule, naštartovať auto a odpáliť fuč. Bojovala s vnútornými hlasmi svojho ja, ktorých bolo zrazu nejako veľa. Len sa medzi sebou hádali a neukazovali jej ďalšiu cestu.
Napokon s malým srdiečkom vybehla na dráhu. Rozporuplné pocity sprevádzali každý záber korčulí. Nakrátko sa skonsolidovala. Kolieska a dráha zahnali vnútorné chvenie jej tela. Ale bohužiaľ, len nakrátko. Stretali sa a obchádzali sa. Neoslovili sa navzájom. Tak veľa si už povedali na pokeci a dnes tá blízkosť-neblízkosť nabrala opäť zvláštne neopísateľné dimenzie. Mala pocit, že už-už jej je za chrbtom. Prihovorí sa mi? Zastaví sa pri mne, alebo ma prepadne odzadu? Vie vôbec, že som to ja? Nakoniec, možno to ani nevie a ja sa tu stresujem ako debil. Neotočila sa na konci dráhy, namierila si to do mestečka. Pripadala si sama sebe
smiešne. Tam akoby mala zrazu pocit bezpečia. A pokračovala vo svojom vnútornom monológu. Pred čím vlastne utekám? Idem si ho obzrieť.
Keď išiel tretíkrát oproti, vkorčuľovala na dráhu. Zastala. Sadla si na trávu a vytiahla telefón. Takto mala možnosť konečne pristáť očami na človeku, ktorý jej tak zaimponoval svojimi slovami. Konečne ho mohla vnímať viacerými zmyslami. Bolo načase popásť sa na hmote toho, čo bolo doteraz nehmotne úžasným.
Veľmi sa jej páčil. Stal sa delfínom na suchu – milý, nežný, usmiaty delfín a samozrejme inteligentný a rozhľadený. Akým iným zvieratkom by mohol tento graciózny muž byť? Veď aj pohybom na korčuliach pripomínal plávajúceho delfína. Mala pocit, že je zamilovaná a jeho plávanie na dráhe vyrábalo v jej tele chemické procesy. Dala mu v duchu nové meno Delphi. Spomenula si na jeho slová: –Nechaj plynúť riečku do nášho mora, nech pribúda niečo vyššie zhora–.
Odišiel skôr ako ona. Ostal neznámym a Zora znova začala pochybovať, či to bol skutočne jej kamoš z pokecu. Keď po dávke kilometrov na kolieskach sadla do Xénie, zbadala za stieračom lístok. Toto snáď nie! Vystúpila z auta a trasúcimi rukami ho nedočkavo vytrhla spoza stierača: DRAHÁ ITHAKE, BOJOVAL SOM A VYDRŽAL SOM... LEN TERAZ NEVIEM, ČO ĎALEJ? ....A PREČO CHODÍŠ AŽ DO MESTEČKA? TEDDIE
Tak predsa, bol to on. Čo s tým? Čo ďalej? Pýtala sa presne ako on.
Vonku sa zamračilo, zatiahlo sa, akoby zrazu prichádzala noc. Zora vliezla na zadnú sedačku allroadky. Nechcelo sa jej ani trochu odísť z miesta, kde stretla Teodora. Začalo pršať. Dážď bol čoraz naliehavejší. A gradoval. Pripomínal jej vlastný smäd po neznámom mužovi, ktorý sa teraz prvýkrát mihol v jej živote aj reálne. Snívala s otvorenými očami, čo by jej mohol priniesť tento vzťah. Veľmi túžila po láske. O Teddiem stále vedela len málo, no z jeho rečí bol pre ňu vzácny.
Započúvala sa do intenzívnych úderov dažďa na okná a strechu auta a zaspala s korčuľami na nohách a s chaosom v duši. Zobudilo ju zvonenie mobilu. Zistila, že spí celú hodinu.
Volal jej Karol, jej manžel.
„Kde si tak dlho? Dohodli sme sa predsa, že ideme na kávu.“ Rozčuľoval sa.
„ Zaspala som“ odvetila sama z toho ohromená.
„A kdeže si zaspala, keď nie si doma?“ Začudoval
sa Karol.
„No na Zvonkovej“ odvetila.
„Čože?“ vyhŕklo z neho.
„Normálne som tu zaspala“ zduplikovala svoju
odpoveď.
„Čo?! Na dráhe? Čo to táraš!“ nestačil sa čudovať
Karol.
„Nie, v aute. Fakt.“
„Aha, nechápal som. Ale aj tak. Prečo v aute?“
„Len tak, chcelo sa mi. Dážď ma uspal. Zmohla ma
únava.“
Zora roky investovala do toho, aby život v teraz už jej druhej rodine bol súladom lásky, šťastia a porozumenia. Jej práca a obeta rodine jej zaberali celé bytie. Nechcela od života príliš veľa. Túžila po láske svojich blížnych a vedela sa rozdať. Všetci boli zvyknutí, že im je k dispozícii dvadsaťštyri hodín denne. Pracovala ako dobre zabehnutý stroj. Úspešne a premyslene prechádzala od jednej méty k druhej. Jej život sa podobal kaskáde. Pokiaľ v ňom chcela zostať sama sebou, prinútil ju byť kaskadérom.
V každom človeku hľadala dobro, krásu a danosti pre zmysluplnú existenciu. Bola náročná na seba, svoje postoje a činy. Hoci si uvedomovala, že nie každý uznával tie isté hodnoty ako ona a nie každý zvládne to, čo ona, bola náročná aj na ľudí okolo seba.
Práve v okamihu dlhodobejších vnútorných i vonkajších rozporov v jej živote, keď ju začala ubíjať jeho jednotvárnosť, keď cítila únik zmyslu všetkej jej snahy, keď zúfalo hľadala a nenachádzala úrodu tohto úsilia, práve vtedy stretla na pokeci Teddieho.
S Karolom si dali slobodu. Ich manželstvo bolo platné len na papieri. Z času na čas zašli spolu na kávu či obed.
17.03.07 15:16 - Kaviareň
17.03.07 15:16 So bist du hier, Baby?
17.03.07 15:20 So ja, sicher!! ahoj Zorrie dopisujem ti moment
17.03.07 15:20 tak si pozri mailik ...cakam
17.03.07 15:16 ok, ok, ouuu key
V tomto momente na pokeci o ich strete-nestrete nepadlo slovo. Tej témy sa nedotkli. Zatiaľ.
=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Odosielateľ: pat&mat@azet.sk
Adresát: ithake@azet.sk
Dátum: 17.3. 2007 14:18
Predmet: stret
=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-=-
Mila Ithake,
Ked si pisala tu kraaasnu poeziu, z ktorej sa zo mna stal mierne vykolajeny vlak, to si este netusila, ako skoro mozeme do seba naburat.
Prislo to tak necakane, ze to aj mna (a to si hovorim silny v kramflekoch) vyhodilo z konceptu...Ja som ta citil, uz ked si sa tak elegantne otacala na tvojom tatosovi okolo mojho pozadia. Ten pohlad spoza optiky nezakryjes - a potom ani pocas treningu...Ja som sa uz chystal...ani neviem presne... no napr. ze co vyceknem, ked uz pride na to, ze ci po slovensky, po nemecky alebo lamanou recou kmena Apacov...normalne som mal maly mindrak...to som este nezazil a uz asi nezazijem.
Pravdupovediac mal som take protichodne pocity, ze chvilku som ta chcel dobehnut, chvilku nie a ani neviem presne, ktory z pocitov mal navrch.
Zorrie, teraz ti nieco poviem. Ja osobne sa teda nemienim schovavat pred realitou, lebo myslim, ze sme (hoci nechtiac) prekrocili ten pomyselny prah virtualneho a skutocneho. Vies si predstavit, ze by sme sa smskou alebo rpckou dohovarali, kedy korculujes, aby...? Poviem ti to na rovinu, lebo by ma to aj tak stvalo, keby som robil nasilu nadalej zo seba "neznameho Teddieho"... Chcem odlahcit situation - ak sa tebe podari precarovat sa k uvahe nad horepovedanym, tak ja hovorim vzdy : "dobra kava neni zla" a pridavam take male nesmele pozvanie....zalezi len na tebe, squaw...
NEPREMARNITE JEDINECNU PRILEZITOST A PRIDTE SI ZAPLAVAT VZDUCHOM. TEDEXE a hlavne sa usmievaj a nehlad do zeme ako na drahe a neutekaj do mestecka....a sustred sa na to, co je teraz - sama si mi hovorila, ze zijes pritomnostou, nicht wahr?
Vysporiadam sa so vsetkym, ved sa vlastne nikomu nic zleho nestalo.
...a este nieco velmi, velmi dolezite: ten lavy je dokonaly!!!! A je pravy? Vlastne ozajstny? No a co ten pravy??? Tiez je taky???
Musim to este na seba nabonzovat. Mam take zvlastne chute. Je ich viac naraz. Chcel by som ta milovat dravo aj hravo, chvilami skoro trhat, zaroven nosit na rukach a chovat v bavlnke. Tak a je to zo mna raus !
Teddie
17.03.07 So - Do pohody
17.03.07 15:32 ...som to ja? tá nespútaná, neviazaná, hravá, pôžitkárska, tá čo si ma vymodeloval na azete? Čosi ma púta, do prkna. Aká vízia tu vlastne je?
17.03.07 15:34 tak von z prkna a vymackni ten pickel
17.03.07 15:37 xcem ťa vidieť. Včera som mala srdce v krku, ako malé dievčatko, to sú nádherné pocity. Neopakovateľné dotyky neznámeho a zároveň blízkeho a známeho.
17.03.07 15:42 Neviem sa ta dockat. Na toto som cakal. No konečne mozem sa ti teda ozvat, ked bude konstelacia? ...citis uz tu odlahcenu situaciu?
17.03.07 15:46 nič odľahčené síce necítim, ale neznáme diaľky približujúce teba ma neskutočne lákajú. Zmákol si to. Ako si povedal. Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Aj pragmatik si. Vidím.
17.03.07 15:48 a Teddie, musíš ma pozvať na ľadovú kávu, aby si ma schladil, lebo inak....fakt neviem....vieš si predstaviť ako sa cíti vyprahnutá púšť plná ohňa?
17.03.07 15:53 neboj dievcatko... J
17.03.07 15:51 ...moc sa na teba tesim...upozornujem vsak, ze za urcitych okolnosti stracam na chvilku rec - hlavne ked sa okolo caruje, ale vzdy mi to zatial opat naskocilo :))
17.03.07 15:54 ty si mi povedal toľko príjemností, že mi nebude vadiť, aj keď na chvíľu roj slov zastavíš.
17.03.07 15:56 dakujem za povzbudenie...takze medzitym si mozem dat Hexik-Kexik, ze? samozrejme vo vsetkej pocestnosti :))
17.03.07 15:56 ...to sa ti ľahko povie, veď ja nechodím na rande len tak, hoci s tebou mám už za sebou aj nejaký ten orgazmus-to je fakt. J
17.03.07 15:57 ...inak bezpečne poznám svoje hranice...som Taurus, ktorý stojí...pass...čo to tu trepem...? Ty chlapče, si ma úplne vyviedol z miery.
17.03.07 15:58 ..tak dalej to ani zo srandy nerozvadzaj, len si sadni a nechaj dozriet situation :)
17.03.07 15:59 povedz mi radsej este nieco viac o sebe, take, co kazdemu na nostek nezavesis:)
17.03.07 16:01 aká som? chceš to vedieť a nezľakneš sa?...ešte stále verím na zázraky, často sa ulietam na drobnostiach....priťahuje ma čarodejníctvo...... milujem extrémy
17.03.07 16:02 ...milujem extrémy, ktoré sú ale v môj prospech-je toto vôbec v môj prospech.? Ale je. Mám sa fajn.
17.03.07 16:03 A dalej?
17.03.07 16:04 Nemám rada priemernosť ..namiesto nej volím radšej nič. Nenávidím zbrane. Make love no war. Aj preto som Bondovi „dodala“ na kolt motýľa -tralala J
17.03.07 16:07 Niekedy sa cítim ako dravá riava.
Stále sa za niečím valím. Inokedy ako hlúpy stopár na štvorprúdovej vozovke; vtedy by som chcela zastaviť smerovanie tohto sveta.
17.03.07 16:08 m.t.s.
17.03.07 16:09 m. t. s. ? c.e.s?
17.03.07 16:10 ????
17.03.07 16:11 myslím, teda som - cogito ergo sum
17.03.07 16:12 si vedla – predsa milujem tvoje slova J
17.03.07 16:13 ja tiež milujem tvoje slová – veľmi až tak, že nepotrebujem príliš veľa ani o tebe vedieť J
17.03.07 16:14 ...ozvem sa, Ithake...a este mala domaca uloha: posli mi, ak mas, do mailu nejaku haluz - ja tebe na oplatku taky.
17.03.07 16:15..letiiim do Traxu porozhadzovat cinky
17.03.07 16:16 ok
17.03.07 16:17 Zorrie pa
17.03.07 16:18 tak pa
Toto je neskutočný príbeh.
Je výplodom ľudskej fantázie.
Nikdy sa nestal.
Osoby a deje v ňom sú vymyslené.
Podobnosť s hocičím či hocikým je vylúčená
a absolútne náhodná.
http://pokec.azet.sk/Phillipa.Marco
http://www.martinus.sk/?uItem=57667
