18.3. - Ne
SMS fórum
-14:15 Pekny sen, ja ta opat vidim, nastupujes do auta. Si stale blizsie a blizsie
- 4:20 Zeby aj cez deň k tebe sen prisiel?
-4:22 Som kusok za tebou. Parkujem tu
-14:25 To ma byt vtip, alebo pozvanie na konske dostihy?
-14:28 Vtipna si ty. Naozaj som tu a chcem ta, velmi ta chcem
-14:50 Prečo si odfrcala?
-14:58 Ponahlala som sa, sorry
Klamala. Stále jej chýbala odvaha stretnúť sa s ním. Tobôž nie na parkovisku. A vôbec, všeobecne hĺbala nad zmyslom všetkého, čo sa okolo nej deje. Sústavne uvažovala nad tým, kam asi vedie táto cesta...a čo prinesie. Poznať ho chcela. To áno. Jednoznačne.
19.3. - Po
SMS fórum
-7:30 Tak co nasa session, Ithake?
- 7:40 Ok, kedy?
-7:50 Ako si na tom s casom dnes?
-7:53 Mam tam kratke casove obmedzenie okolo obeda. Inak som Hexe-Flexe.
- 8:01 Co tak indian cafe?
-8:20 Skvely napad. Mozno nas presun z virtuality do reality prinesie aj ine ako ocakavane. Ty hladas roztopasne dievcatko, ktore ja sice som, ale aj nie som. Mozno si jeden druheho idealizujeme, snivame, lietame. A tak. Prevelmi sa tesim, ked sa nám stretnu oci, ruky, mozno pery. A este na to, ako na mna prehovoris NASOU nadhernou recou kmena Apacov. Som zvedavá aj na tvoj hlas.
-8:40 Ty Ithake si vyzva. Nie je mi naozaj vsetko jedno!!! Ale aby sa uplne nezamotala, tak vedz, je to skratka film s nejasnym koncom a s dvoma machrami rezisermi.
-8:50 bravurne si to odlahcil. Zistila som tiez prvykrat v zivote, ze sa da po cloveku tuzit z jeho myslienok. To je uzasne. Zaplnil si mi marcove dni tohto roku jedinecným fenomenom. Neviem sa z toho spamatat. A stale sa to stupnuje.
-8:51 Tak v ramci hodiny sa dokazes presunut z vigvamu do totemovej hory?
-8:56 Ano, ano, ano
-9:00 budem o 10 AM na dohodnutom mieste
Čakal ju pred reštauráciou. Na to nebola pripravená. Oblečený v čiernom, mal okuliare – vyslovene pre image – a šiltovku – nie športovú. Nepôsobil ako bežný typ človeka, ktorého každý deň stretnete na ulici. Bol iný. To Zore vyhovovalo.
Bolo jasné, že podobne ako ona, aj on chcel urobiť na ňu dojem. Podarilo sa mu to. Na Zvonkovej ho nevidela až tak zblízka a dedukujúc z fotografie, ktorú jej poslal, čakala menej atraktívneho muža.
Jeho pozdrav bol neobvyklý, ale pútavý, presne ako celý on.
„Ahoj, sestra.“
Napriek tomu reagovala adekvátne.
„Ahoj, môj indiánsky brat.“
Vošli. Sadli si.
„Je pekný.“ Pomyslela si Zora.
„Si krásna.“ Povedal on.
Postavila sa a teatrálne sa otočila pred ním dookola.
„Môže byť?“ spýtala sa.
„Nečakal som, že aj v skutočnosti budeš až taká pôvabná a príťažlivá, ako na foto.“
„Mne to bolo jedno ako vyzeráš,“ odpovedala pravdivo. „To je už preč, ale chcela som ti to povedať.“
„Úplne jedno? A čo ak by som mal len jedno oko?“ Spýtal sa a skúmavo sa na ňu zahľadel.
Predstavila si takú situáciu a reagovala: „Jedno oko by mi tiež nevadilo.“ Bolo to úprimné.
Pomyslela si na rozprávku Kráska a zviera a stotožnila sa s ňou. Presne tak. I keby bol on zviera a ona kráska, aj tak by ho milovala.
„Mám pre teba darček.“ Podával jej niečo popod stôl.
„Nóó, čo by to mohlo byť? Hádaj! Alebo zistíš hmatom?“ Približovala sa pomaly k jeho rukám. Predstavovala si tú pravú ruku s kerkou. Konečne sa jej dotkne. Rýchlo chytila podávanú vec. Mix vzrušenia, prekvapenia a pobavenia zakryla zahmleným hlasom:
„To budú keksíky,“ odpovedala s neistotou v hlase.
„Uhádla si. Sú tvoje.“ Odvetil s čarovným úsmevom.
Rozhovorili sa skôr všeobecne. Chytali sa slamky. Boli rozpačití.
Káva bola nechutná, ale všetko to ostatné...
„Poďme sa dnes ešte zahaliť tmou. Zavoláme si, napíšeme si, stretneme sa?“
Ani Zore zďaleka nestačila táto chvíľa. Jeho návrh uvítala s radosťou.
„Očaril ma tvoj obsah, ale aj tvoj obal je super. A naozaj sexy račkuješ!“
Úprimne mu zalichotila. Zdalo sa, akoby tým niečo odľahčila. Chytili druhý dych.
„Takto som to chcel. Cítiť to napätie. Ale nepreceňuj ma, Ithake“.
„Počkám ťa v Zámočku u poslednej Kleine Hexe,“ navrhla. „Chcel si ho predsa vidieť. Stále tam pracujem.“
„Hurá, takže naozaj uvidím ten začarovaný farebný zámok! Tak tam zaspi ako Šípková Ruženka. Prídem ťa zobudiť. Urobím, čo len chceš, aj ti zaspievam, aj na hlavu sa postavím. Hurá, hurá, nech žije realita. Preč s virtualitou!“
„Ale pamätaj, Teddie, sex nebude!“ Sama nechápala, ako a prečo to z nej vlastne vyšlo.
“Akože, keks nebude?...čo sa ich chystáš všetky stlačiť sama?“ Zahral jej poznámku do autu s obrovským šarmom.
Obidvaja sa schuti zasmiali. Zrazu boli doma. Boli to zase tí dvaja, čo sa donedávna prekecávali len v éteri. Pri rozlúčke mu darovala knihy. On jej daroval obraz.
Toto je neskutočný príbeh.
Je výplodom ľudskej fantázie.
Nikdy sa nestal.
Osoby a deje v ňom sú vymyslené.
Podobnosť s hocičím či hocikým je vylúčená
a absolútne náhodná.
http://www.martinus.sk/?uItem=57667
http://www.youtube.com/watch?v=eU6e7ZK7iZ8
