-11-
Ryšavý Hankart zúril, ale mohol sa aj roztrhať, slovo imperátora bolo zákonom, ktoré dychtila oddaná cisárska garda pretaviť v činy. Knieža bol bezmocný, bolo mu povedané, že svoju časť dohody dostal a Haranir-shiel je ešte stále na území svojej rodnej krajiny a hoci aj ako otrokyňa, stále podlieha zákonom, ktoré spísali vznešení predchodcovia jej panovníka.
Usmiala sa, keď videla, ako ju prebodáva pohľadom a ako môže podľa dobrých spôsobov krotiť svoje pocity, ktoré by spálili celý palác. Vedela, že by zvyšných štyroch generálov vymenil za jej hlavu a mučil by ju, až kým by neprosila o milosť a pokračoval by, kým by nevypustila dušu. Lenže ona by neprosila, usmiala sa pre seba.
Opustila nádvorie, kde jej bola udelená milosť a pri bránach hlavného mesta Buršugy ju čakal jazdec s modrou zástavou, v strede ktorej trónili tri hviezdy usporiadané v trojuholníku so základňou smerom k spodnej hrane.
Stále mala na sebe belasé šaty, do ktorých ju odeli pri prepustení a ktoré symbolizovali jej slobodu z otroctva.
Jazdec bol pripravený a pokynul jej ku koňovi s dámskym sedlom a opatrne jej do neho pomohol. Nasadla a pozrela na svojho spolujazdca, ktorému helma kryla celú tvár. Ten pokynul hlavou a odvetil: „Tá, ktorá ťa vykúpila, ťa chce vidieť.“
Na tvári jej zahral náznak záujmu.
„A kto by plytval toľkým striebrom na otrokyňu a zločinnú veliteľku?“
Jazdec neodpovedal, len naznačil, že by mali ísť.
„Kam?“
Vojak pokynul hlavou smerom k štandarde a odvetil: „Smer Terkanu.“
-12-
„Čo si dáte dnes?“ zaševelil starý hlas.
„Kanatsi, pekne prosím,“ odvetila a fialové oči zahoreli potešením.
Terkanská čajovňa bola dnes prázdna a tak sa čoskoro na stole objavila kanvička so známou červenou tekutinou a šálka poskytla prvý dúšok. Haranir-shiel nechala plynúť chuť nápoja a usmievala sa. Tak chutila navrátená sloboda a česť. Užívala si plnými dúškami a spokojne pozrela na brnenie, na ktorom sa čnel čierny tabard s oranžovým polmesiacom.
Konečne zdvihla oči a pred ňou stala zhrbená starena a popíjala Kanatsi z druhej šálky. Démonka na okamih sklopila oči, ako premýšľala nad tým, čo chcela povedať. Nakoniec sa rozhodla.
„Prečo?“
Majiteľka čajovne sa usmiala a povedala: „Pred mnohými rokmi, keď v ríši prebiehali pogromy proti ľuďom a iným bytostiam, sa jeden provinčný šľachtic zastal ostatných rás a umožnil usadiť sa utečencom. Preto je v Terkanu toľko iných bytostí. Ten niekto mal veľké znalosti v príprave čaju a úctu k tradíciám, ku ktorým viedol aj svoje deti. Jeho meno bolo...“
Po líci stiekla priezračná slza a fialová v očnej štrbine sa zachvela: „Pannaur-thiar Tervan sau etha-Leerisa.“
Prikývnutie: „Váš otec napravil jednu veľkú chybu. Ja som mu to oplatila.“
„Kto vlastne ste?“
Vráskavý úsmev: „Len spomienka.“
-13-
Prázdnou budovou zavanul vetrík a nadvihol modré vlasy. Dnu vošla poddôstojníčka v rovnakom tabarde ako jej veliteľka a pri pohľade na čaj a zamyslenú postavu sa spýtala: „Všetko v poriadku, hyparchonka?“
Na tvári sediacej sa objavil úsmev a pokojným hlasom riekla: „V najlepšom.“
