Róbert Fico už nemá inú možnosť. Kocky boli hodené už dávno a teraz sa začínajú hry o tróny- na Slovensku korytá. O svoje prežitie a miesto na výslní nehraje len Svätá trojica, dôležitejšia hra sa odohráva v zákulisí, bez divákov, pravidiel a určite nie v rukavičkách.
O Robertovi Ficovi sa traduje, že bol vždy o krok pred ostatnými a keďže nemá absolútne žiadne zábrany, vyzerá to tak aj teraz. Nastoľuje témy, šokuje vyhláseniami a prejavom. Je to však jeho sebaistotou a presvedčením, že ho už nemá kto zastaviť alebo je k tomu donútený zo zúfalstva, lebo si uvedomuje, že to už nemá ako zastaviť?
Rozdeľuj a panuj! Má to však ešte vo svojich rukách? Kandidáta s troma P určite, toho drží pevne, tomu zostáva len veriť, že keď vydrží nerozprávať, uvidí aj zlaté prasiatko- stačí len podržať. Zjavne však nemá na výber. Danko sa odtrhol z reťaze a očividne nespokojný s tým, čo zatiaľ získal, verím, že v budúcnosti ešte budeme počuť aj to, čo teraz ešte ani netuší. Láska mu určite svedčí, copyright alfa samca je však neautentický. To všetko je len manéver na zakrytie reality. V podstate títo dvaja nemajú na výber. Reťaz nepopustí.
To však nie sú hlavní aktéri zákulisia a boja o moc. Nepodceňujme to. Rusofilné e nechutné vyhlásenia premiéra tiež nie sú pravdepodobne načasované náhodne. Divadlo pre voličov. Kdesi som narazil na vtip, že jeho vyhlásenie k 2. výročiu vojny vyšlo tak neskoro preto, lebo sa čakalo na preklad z ruštiny. Vyzerá tak, ako keby to načasovanie smerovania na východ bolo zámerné a prekrylo svojim voličom prevzatie lietadiel F16 Róbertom Kaliňákom a jeho servilným vyhláseniam voči USA. Biznis je predsa prvoradý. Bohužiaľ, tá orientácia na východ nie je len prvoplánová, je skrytá v DNA. Zjavne to však funguje, medzi voličmi Smeru fičia proruské vyhlásenia, MDŽ a rozdávanie sociálnej pomoci. Asi tá hanba voči Európe, našim susedom zato stojí. Nechutné, cynické a hanebné predstavenie.
Zdrojom a symbolom moci sú vždy a boli predovšetkým informácie. Prvým bojiskom sa stali média, nenávistné útoky na novinárov,agresivita, snahy o ovplyvnenie spravodajstva už nielen v RTVS , ale aj Markíze a inde. Treba byť v pozore a strehu, lebo ak aj tento priestor sa stane neznesiteľným a nenávistným miestom, ostanú v ňom len nenávistní a neznesiteľní ľudia. Tí normálni odídu, vzdajú to alebo ich jednoducho zničia.
Asi nie je nutné nikomu pripomínať už legendárnu vetu z poľovníckej chaty : „keby som mohol, tak mu za..em tu vidličku medzi oči, potkanovi špinavému: Keď bude on sejf, od..be nás všetkých“. Prepis nie je úplne presný, ale môže niekto naozaj veriť, že toto všetko po víťazstve vo voľbách ostalo zabudnuté? Ani náhodou. A presne to je dôvod, prečo je mladší Gašpar nominovaný do čela SIS pod dohľadom Gašpara staršieho. Vzájomná kontrola, získavanie informácii a kompromitujúcich materiálov jeden na druhého. Minister obrany ma pod palcom Vojenské spravodajstvo, na vnútre sú späť ti istí ľudia. Vtedy je vhodné mať ako protiváhu organizáciu ako je SIS. Otázkou však je, komu bude v konečnom dôsledku loajálna. A potenciálny nový šéf, ktorý nebude vzbudzovať toľko kontroverzií už čaká pekne v rade. Ten boj vyhrá len jeden a ja vsádzam na Róberta Kaliňáka. Ten si ide svoje, bez škrupúl, bezohľadne a najmä pekne potichúčky.
Ako to dopadne? Obávam sa, že horšie, ako si vieme teraz predstaviť, ale zároveň to bude trvať kratšie, ako si teraz myslíme. A to je to svetielko na konci tunela.
