Málo muziky za málo peňazí? Quo vadis slovenský šport?

Písmo: A- | A+

108 – 64 – 57 -47 – 51 – 39 je počet športovcov SR, ktorí sa kvalifikovali na Olympijské hry postupne od Sydney 2000 po Tokio 2021.

Štát uvoľní ročne na šport desiatky milionov eur. Len za rok 2020to bolo 112 305 171,92 € .Zaposledných 10 rokov sa suma viac ako strojnásobila. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR financuje šport podľa zákona č.440/2015 Z.z o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoŠ“) Podporuje štát šport dostatočne, alebo v podpore zaostáva? 

Zo strany športovcov a najmä funkcionárov je odpoveď jasná - málo, málo a ešte raz málo. Na druhej strane neexistuje žiadna odpoveď o koľko viac v presných čislach by jednotlivé športy potrebovali, a najmä ako a kam by tieto prostriedky mali byť investované. Súhlasím, infraštruktúra je zanedbaná, pre jej modernizáciu by pravdepodobne nestačili ani násobky dnešných súm. Čo však hľadať za „súčasnými skôr neúspechmi“ našich športovcov – je to len vec peňazí? Nedostatkom financií jednoducho len zakrývame neschopnosť vychovať nové úspešne generácie, naprieč všetkými športovými odvetviami.

Ak sa pozrieme na tabuľky prehľadu čerpania finančných prostriedkov od štátu , tak najväčši nárast v rámci štvorročného olympijského cyklu 2017-2020 pribudol do kasy až o +192%stolnému tenisu, po +149%si zhodne pripísali golf, gymnastika, karate a športovci v rybolove. 

Kritéria úspešnosti ? Tie by mal stanovovať ZoŠ na základe viacerých presne určených kritérií, ako je počet členskej základne, úspešnosť, popularita a váha konkrétneho športu vo svete, ale aj doma. Výsledkom je zložitá tabuľka s mnohými výpočtami a nezrozumiteľným výsledkom. V slovenskej realite je to skôr presný súčet nepresných čisel, od funkcionárov jednotlivých športových zväzov, kreatívne vykazujúcich rozsiahlu členskú základňu až po nemožnosť reálnej kontroly a overenia údajov.

Výšku podpory športu zo strany štátu celkom po jednotlivých športových zväzoch ukazuje tabuľka č. 1 – letné olympijské športy.

v EUR

2017

2020

rozdiel

Narodný program rozvoja

športu 026

 

 

38 519 242,18

 

 

112 305 171,92

 

+ 291.5%

Športové zväzy PUŠ(+)

23 199 900,00

 

57 339 817,00

 

+247,1%

Slovenský futbalový zväz

 

7 099 163,00

 

 

12 184 711,00

 

+71,63%

Slovenská basketbalová asociáci

 

908 360,00

 

 

1 420 994,00

 

+56,4%

Slovenská boxerská federácia

 

133 476,00

 

 

148 411,00

 

+11,1%

Slovenská golfová asociácia

 

133 958,00

 

 

333 799,00

 

+149,1%

Slovenská gymnastická federácia

 

546 098,00

 

 

1 360 780,00

 

+149,1%

Slovenská kanoistika

 

1 795 116,00

 

2 125 862,00

 

+18,4%

 

Slovenská plavecká federácia

 

1 759 540,00

 

 

3 190 959,00

 

+83,1%

Slovenská volejbalová federácia

 

1 484 506,00

 

 

2 042 147,00

 

+37,5%

Slovenský atletický zväz

 

1 858 948,00

 

 

2 920 086,00

 

 

+57,0%

 

Slovenský lukostrelecký zväz

 

105 401,00

 

 

 87 030,00

 

 - 17,4%

Slovenský stolnotenisový zväz

 

606 419,00

 

 

1 774 016,00

 

+192,5%

Slovenský strelecký zväz

 1 033 569,00 

1 185 302,00

+14,6%

Slovenský tenisový zväz

 

3 120 113,00

 

 

4 345 304,00

 

+39,2%

Slovenský zväz cyklistiky

 

1 374 550,00

 

 

2 271 397,00

 

+65,2%

Slovenský zväz hádzanej

 

1 325 805,00

 

 

2 351 069,00

 

+77,3%

Slovenský Zväz Karate

 

309 145,00

 

 

770 336,00

 

+149,1%

Slovenský zväz vzpierania

 

184 813,00

 

 

211 944,00

 

+14,6%

Slovenský zápasnícky zväz

 

376 557,00

 

 

431 838,00

 

+14,6%

Tabuľka č. 2 – zimné, neolympijské a vybrané športy

Slovenský zväz ľadového hokeja

 

6 006 437,00

 

 

9 317 720,00

 

+55,1%

Slovenská asociácia fitnes, kulturistiky a silového trojboja

 

419 458,00

 

 

639 677,00

 

+52,5%

Slovenská lyžiarska asociácia

 

929 843,00

 

 

 1 422 169,00

 

 

+52,9%

 

Slovenský krasokorčuliarsky zväz

 

229 894,00

 

 263 643,00

 

+14,6%

 

Slovenský šachový zväz

 

89 038,00

 

 221 866,00

+149,1%

 

Slovenský zväz biatlonu

 

 

486 059,00

 

 

 557 416,00

 

+14,6%

 

Slovenský zväz florbalu

 

 

281 070,00

 

 

700 378,00

 

+149,1%

 

Slovenský zväz rybolovnej techniky

 

 

28 877,00

 

 

 71 957,00

 

+149,1

 

Slovenský zväz tanečného športu

 

 

 

40 482,00

 

 

 

 

449 429,00

 

 

+86,8%

+ Príspevok uznanému športu bez financovania cez Top team, rezortné športové strediská a iné dotácie

108 – 64 – 57 -47 – 51 – 39 je počet športovcov SR, ktorí sa kvalifikovali na Olympijské hry postupne od Sydney 2000 až po Tokio 2021. Klesajúci trend je zjavný, nespokojný nie je nikto. Slovenskí športovci dokážu dosahovať vynikajúce výsledky s celosvetovým ohlasom. Anastasia Kuzminová, Peter Sagan, Petra Vlhová, Matej Tóth. S výnimkou snáď chodca Tótha, žiaden z týchto športovcov nie je produktom slovenského systému rozvoja športu.

Z 33 športov na OH v Tokiu má Slovensko zastúpenie v 12. V kolektívnych športoch mali Slováci zastúpenie naposledy v Sydney 2000. 

Z 39 miesteniek 7 vybojovali športovci, ktorí nie sú výsledkom slovenského systému výchovy talentov – Peter Sagan + 1 – cyklistika, Rory Sabbatini – golf, Wang Jang – stolný tenis, Boris Makojev . zápasenie, Filip Polášek +1 – tenis. (+1 je miesto, ktoré daný športovec vybojoval naviac na základe svojich výsledkov, alebo postavenia v rebríčku).

Najviac zastúpená je atletika – 9 športovcov, športová streľba 7, rýchlostná kanoistika 5. Ako výkričnik absurdity adresnosti podpory slúžia atlét Michal Morvay a gymnastka Barbora Mokošová, Ani jeden z nich v predchádzájucom roku nedostal žiadnu finančnú podporu zo strany štátu ani športového zväzu

Podporuje teda štát šport adresne, dostatočne a účelovo? 

Dovolím si tvrdiť, že nie. Podpora existuje a bude existovať. Otázka znie, či ju štát dokáže udeľovať adresne. Pokiaľ však budú športové zväzy ako vrcholné orgány fungovať na báze občianskych združeni bez zodpovednosti , na systéme vzťahov z minulosti ty si dal mne, tak ja teraz zdvihnem ruku pre Teba, systém a použitie financovania bude aj naďalej riadený odborne skostnatelými komisiami, ktorí si v stanovách udelili právo asi na všetko. Od financovania a rozvoja infraštruktúry, až po nákup toaletného papiera. Doslova sa zneuživa to, že nikde nie je definované, čo štát od športu chce, čo je priorita, ktoré športy podporovať viac, ako a koľko podporiť šport pre zdravotne znevýhodnených, či venovať pozornosť olympijským športom alebo neolympijským. Na tieto otázky doteraz neexistuje odpoveď. Podľa nastavenia súčasného financovania a aktivít politikov a politických strán zodpovedných za túto oblasť tieto odpovede asi tak skoro ani nespoznáme.

Skryť Zatvoriť reklamu