Málo muziky za málo peňazí? Quo vadis slovenský šport?

Štát uvoľní ročne na šport desiatky milionov eur. Len za rok 2020to bolo 112 305 171,92 € .Zaposledných 10 rokov sa suma viac ako strojnásobila. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR financuje šport podľa zákona č.440/2015 Z.z o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoŠ“) Podporuje štát šport dostatočne, alebo v podpore zaostáva? 

Zo strany športovcov a najmä funkcionárov je odpoveď jasná - málo, málo a ešte raz málo. Na druhej strane neexistuje žiadna odpoveď o koľko viac v presných čislach by jednotlivé športy potrebovali, a najmä ako a kam by tieto prostriedky mali byť investované. Súhlasím, infraštruktúra je zanedbaná, pre jej modernizáciu by pravdepodobne nestačili ani násobky dnešných súm. Čo však hľadať za „súčasnými skôr neúspechmi“ našich športovcov – je to len vec peňazí? Nedostatkom financií jednoducho len zakrývame neschopnosť vychovať nové úspešne generácie, naprieč všetkými športovými odvetviami.

Ak sa pozrieme na tabuľky prehľadu čerpania finančných prostriedkov od štátu , tak najväčši nárast v rámci štvorročného olympijského cyklu 2017-2020 pribudol do kasy až o +192%stolnému tenisu, po +149%si zhodne pripísali golf, gymnastika, karate a športovci v rybolove. 

Kritéria úspešnosti ? Tie by mal stanovovať ZoŠ na základe viacerých presne určených kritérií, ako je počet členskej základne, úspešnosť, popularita a váha konkrétneho športu vo svete, ale aj doma. Výsledkom je zložitá tabuľka s mnohými výpočtami a nezrozumiteľným výsledkom. V slovenskej realite je to skôr presný súčet nepresných čisel, od funkcionárov jednotlivých športových zväzov, kreatívne vykazujúcich rozsiahlu členskú základňu až po nemožnosť reálnej kontroly a overenia údajov.

Výšku podpory športu zo strany štátu celkom po jednotlivých športových zväzoch ukazuje tabuľka č. 1 – letné olympijské športy.

Tabuľka č. 2 – zimné, neolympijské a vybrané športy

+ Príspevok uznanému športu bez financovania cez Top team, rezortné športové strediská a iné dotácie

108 – 64 – 57 -47 – 51 – 39 je počet športovcov SR, ktorí sa kvalifikovali na Olympijské hry postupne od Sydney 2000 až po Tokio 2021. Klesajúci trend je zjavný, nespokojný nie je nikto. Slovenskí športovci dokážu dosahovať vynikajúce výsledky s celosvetovým ohlasom. Anastasia Kuzminová, Peter Sagan, Petra Vlhová, Matej Tóth. S výnimkou snáď chodca Tótha, žiaden z týchto športovcov nie je produktom slovenského systému rozvoja športu.

Z 33 športov na OH v Tokiu má Slovensko zastúpenie v 12. V kolektívnych športoch mali Slováci zastúpenie naposledy v Sydney 2000. 

Z 39 miesteniek 7 vybojovali športovci, ktorí nie sú výsledkom slovenského systému výchovy talentov – Peter Sagan + 1 – cyklistika, Rory Sabbatini – golf, Wang Jang – stolný tenis, Boris Makojev . zápasenie, Filip Polášek +1 – tenis. (+1 je miesto, ktoré daný športovec vybojoval naviac na základe svojich výsledkov, alebo postavenia v rebríčku).

Najviac zastúpená je atletika – 9 športovcov, športová streľba 7, rýchlostná kanoistika 5. Ako výkričnik absurdity adresnosti podpory slúžia atlét Michal Morvay a gymnastka Barbora Mokošová, Ani jeden z nich v predchádzájucom roku nedostal žiadnu finančnú podporu zo strany štátu ani športového zväzu

Podporuje teda štát šport adresne, dostatočne a účelovo? 

Dovolím si tvrdiť, že nie. Podpora existuje a bude existovať. Otázka znie, či ju štát dokáže udeľovať adresne. Pokiaľ však budú športové zväzy ako vrcholné orgány fungovať na báze občianskych združeni bez zodpovednosti , na systéme vzťahov z minulosti ty si dal mne, tak ja teraz zdvihnem ruku pre Teba, systém a použitie financovania bude aj naďalej riadený odborne skostnatelými komisiami, ktorí si v stanovách udelili právo asi na všetko. Od financovania a rozvoja infraštruktúry, až po nákup toaletného papiera. Doslova sa zneuživa to, že nikde nie je definované, čo štát od športu chce, čo je priorita, ktoré športy podporovať viac, ako a koľko podporiť šport pre zdravotne znevýhodnených, či venovať pozornosť olympijským športom alebo neolympijským. Na tieto otázky doteraz neexistuje odpoveď. Podľa nastavenia súčasného financovania a aktivít politikov a politických strán zodpovedných za túto oblasť tieto odpovede asi tak skoro ani nespoznáme.