V uplynulej dekáde výsledky a úspechy športovcov na vrcholových svetových podujatiach záviseli od výkonov zopár jednotlivcov, ktorí postupne starnú a ich športový život sa chýli ku koncu alebo už aj skončil. Víťazka v trape Zuzana Rehák Štefečeková má 37, strelec Varga 45, golfista Sabbatini 45, kajakár Vlček 39, chodec Tóth 38, kanoista Beňuš 38 rokov. Perspektíva smerom k Parížu 2024? Prvdepodobne žiadna, aj keď športová dlhovekosť nie je až takou výnimkou.
Podľa štatistik Slovenského olympijského výboru skončila polovica slovenskej výpravy v prvej polovici výsledkovej listiny. Dôvod na oslavu, aspoň navonok to tak pôsobí. Nespochybňujem a vážim si snahu každého športovca, ktorí sa na olympijske hry alebo iné vrcholné športové podujatie ako sú majstrovstvá sveta či Európy dokázal vôbec kvalifikovať, len kvalifikovať sa možno považovať za úspech pri mladých športovcoch, ktorí včera nadobudnuté skúsenosti dokážu zúročiť v následných rokoch a vybojovať vytúžené úspechy a medaile. Máme však vôbec takých?
Dajú sa zrátať pomocou prstov na rukách. Kanoisti Baláž, Bottek, Myšák, kajakári Mintálová, Škáchová, Grigar, strelec Jány. To je asi všetko, tým sa výpočet pravdepodobne končí. Ak chce ktokoľvek reálne pomýšľať na úspech, už teraz treba rátať len s tými, ktorí už dnes ukazujú potenciál, pretože za rok za dva sa medailista vychovať nedá. Z klobúka ho nevytiahneme, prípadná cesta je len naturalizacia cudzincov, čo zatiaľ náš SOV odmieta.
V čom teda tkvie podstata súčasného nelichotivého stavu? Príčin je niekoľko, verejne sa sa však hovorí len o niekoľkých. Najčastejšie opakovaným problémom je generačná výmena. Áno, tento problem rieši mnoho krajín, je ťažká a náročná, najmä v prípade krajín ako je Slovensko, kde úspech alebo neúspech je postavený na zopár jednotlivcoch. Ďalším z uvádzaných dôvodov je čoraz viac zvyšujúca sa náročnosť a prísnejšie kvalifikačné kritéria. Tretím sú financie.
Mám však pocit, ako keby tieto skutočnosti zodpovedných funkcionárov, mimochodom veľmi dobre platených štátom prekvapili a zaskočili. Čo podnikli, aké kroky a opatrenia prijali, aby tomuto stavu predišli? Nechce sa mi veriť, že tento nelichotivý stav je pre nich neočakávaný alebo dokonca novinkou.
Príkladom je Slovenský atletický zväz, ktorý mal najviac nominovaných športovcov na OH v Tokiu. Z tohto dôvodu ma zaujali vyjadrenia šeftrénera Slovenského atletického zväzu p. Martina Pupiša. Ako jeden z mála šéftrenerov spomedzi športových zväzov vystupuje v médiach pomerne často. Naopak, o niektorých nie je možné dozvedieť sa vôbec nič.
Pre lepšie pochopenie ich uvádzam v časovom slede:
“V Slovenskom atletickom zväze si stanovili za cieľ desať atlétov na olympiáde v Tokiu. Dnes je už takmer isté, že toto číslo bude vyššie. Výrazne.
„Zdá sa, že našu prognózu dvojnásobne prekonáme a to je skvelé. Zrejme nám pandemická situácia pomohla,“ krčí plecami Pupiš.
Sedmička Slovákov – Tomáš Veszelka, Miroslav Úradník, Marcel Lomnický, Ján Volko, Michal Morvay, Martina Hrašnová a Gabriela Gajanová – sú v rebríčku na postupových priečkach. To však ani zďaleka nie je všetko.
„Tri prekážkarky – Stanislava Škvarková, Daniela Ledecká a Emma Zapletalová to majú výborné rozbehnuté. Emma dokonca zabehla čas, ktorý je na hranici postupu do finále olympijských hier. Predpokladáme, že limit splnia aj chodci Mária Katerinka Czaková a Matej Tóth. Pri momentálnej výkonnosti majú šancu aj štvorstovkári Šimon Bujna, Oliver Murcko, Veronika Kaňuchová či Iveta Putalová,“ vymenúva Pupiš a želá si, aby na nikoho nezabudol…
„V tomto olympijskom cykle sme sa museli vyrovnať s faktom, že až 9 zo 16 olympionikov ktorí štartovali na OH 2016, ukončili alebo prerušili aktívnu činnosť. V Tokiu by sme boli spokojní s účasťou dvojciferného počtu atlétov. Hlavní kandidáti sú: Beer, Bezeková, Bubeník, Černý, Gajanová, Hrašnová, Katerinka Czaková, Kaňuchová, Kučera, Ledecká, Lomnický, Morvay, Putalová, Sahajda, Škvarková, Vadlejch, Veszelka, Volko, Úradník, Tóth, štafeta žien na 4 x 400 m, miešaná štafeta na 4 x 400 m. Potešilo by nás, keby sa v sezóne do tohto zoznamu zaradil niekto ďalší.
Blízko k miestenke sú kladivári Hrašnová a Lomnický, ktorí sú blízko k limitom a majú aj výborné renkingové postavenie. Ak nenastanú nepredvídané okolnosti, na OH by sa mal hladko kvalifikovať obhajca zlata v chôdzi na 50 km Matej Tóth. Táto trojica by mala ašpirovať na splnenie cieľa: jedno umiestenie do 6. a ďalšie do 8. miesta.
"Skúsenosti s kvalifikačným renkingom vo mne vyvolávajú pocit, že o účasti na olympiáde rozhoduje skôr šikovnosť manažérov atlétov a mítingov ako reálna výkonnosť. Vidieť to aj v prípade viacerých našich pretekárov, ktorí síce majú lepšiu výkonnosť ako iní z rebríčka pred nimi, no ťažia z toho, že získali bonusy na veľkých komerčných mítingoch, kde o účasti rozhodujú najmä manažéri a nie iba objektívne výkonnostné kritériá," neodpustil si kritickú poznámku na kvalifikačný systém Pupiš.
Pozn. autora - na OH sa kvalifikovalo 9 atlétov (mena zvýraznene tmavo), z toho len 3 na základe splnenia limitov., Najlepšie umiestnenie 14. miesto Matej Tóth.
Na záver – vyhodnotenie výsledkov po OH v Tokiu zo dňa 9.8.2021
“Niekomu by sa mohli zdať naše ambície nesmelé, ale ja som už pred OH odhadoval, že by sme mohli získať možno aj dva cenné kovy….Samozrejme, vyrovnávali sme sa s generačnou výmenou, v poslednom období aj s koronou, avšak tokijská olympiáda zanechala pre našu atletiku viac ako len rozpačitý dojem….
Verím, že verejnosť má právo pýtať sa kto je zodpovedný za súčasný stav a legitímnou otázkou sú aj otázky smerujúce k budúcnosti nielen vrcholového športu. Vyvodzovať zodpovednosť by mali predovšetkým šeftreneri, členovia výkonných výborov, predsedovia jednotlivých športových zväzov,.
Šport stojí na križovatke a treba sa rozhodnúť, ako ďalej. Nie zmenou zdola, iniciatíva musí prísť zvrchu. Zabúda sa na to, že za úspechmi špičky stoja častokrát verejnosti neznámi tréneri, fyzioterapeuti, tréneri mládeže. Tí často pracujú na hrane svojich možností, sú odborníkmi, vzdelávajú sa. Žiada sa od nich profesionálny výkon v poloamatérskych alebo úplne amatérskych podmienkach. Čoraz menej mládeže športuje, je akútny nedostatok kvalitných a kvalifikovaných trénerov. Tí sa venujú mládeži na okraji záujmu - vo svojom voľnom čase, cez víkendy, na úkor svojich rodín, častokrát za minimálnu odmenu, ale ešte častejšie zadarmo. Oni sú predsa tí najdôležitejši, ktorí formujú mládež, vyhľadávajú talenty a odovzdávajú deťom v tom najdôležitejšom senzitívnom období potrebné základy. Výsledkom toho je, že výchova nastupujúcej generácie športovcov stagnuje, funguje zotrvačnosťou s očakávaním, že sa vyrovnáme svetu. Je pomaly zázrakom, že napriek všetkému sa stale objavujú talenty, ktoré dokážu konkurovať tým najlepším, V prevažnej miere je to výsledok až fanatickej podpory rodičov, nie nastaveného systému. Ten neexistuje. Skôr sa stretávame so situáciami, kedy deti, ktorým by rodičia športovú prípravu pokryli, nemajú chuť a tí, ktorí ten talent, vôľu a chuť makať ,nemajú dostatok prostriedkov, aby to aspoň mohli skúsiť.
Šport napriek všetkému stále dýcha, naši športovci sa dokážu presadiť. Musia však mať dobré zázemie, kvalitného trénera a dnes už aj podporu z oblasti medicíny a technológii.Tu sa ale opäť vraciame k ekonomike
Dokedy však klasická slovenská improvizácia bude stačiť, ak sa nič nezmení, netuším.
.
