Tak, ako aj ja, určite aj veľa ľudí a nie len na Slovensku sa cítia vo svojej krajine nespokojní. Po väčšinou ide o mladých ľudí, ktorí vyštudujú univerzity, a aj by chceli ostať v ich domácej krajine, ale časom zistia, že je na čase vyskúšať niečo nové. Zvyčajne ide o zdĺhavý proces, kedy sa rozhodujeme, či predsa len odísť do zahraničia je správnym krokom. Máme strach vystúpiť z našej „zóny komfortu“ prostredia, ktoré veľmi dobre poznáme, kde máme rodinu, priateľov a vybudované malé zázemie.
Podobnú dilemu som niekoľko rokov prežíval aj ja osobne. Preto som sa rozhodol, že Vám (ľuďom, ktorí sa neviete definitívne rozhodnúť či „odísť“ alebo nie) pomôžem priblížiť, aká bola moja cesta sem do Londýna a čo som si musel následne v začiatkoch prežiť. Mnoho ľudí rozpráva, ako je tam a tam super, a pritom v živote v daných krajinách nežili, len vidia svojich rovesníkov, ako prichádzajú domov na dovolenky poobliekaný v značkovom oblečení a koľko míňajú peňazí – čo znamená, ako je im za hranicami „výborne“. Ja sa Vám v niekoľkých samostatných častiach pokúsim priblížiť, aká je pravda, a aká bola a je moja cesta do „iného sveta“.
Začíname častou číslo 1. – Späť ku dňom.
Už od strednej školy som chcel zmeniť prostredie na trošku trvalejšie obdobie, ako 2-3 mesiace brigády. Veľmi ma lákala a aj láka Praha - hlavne mesto Českej Republiky. Jednoducho preto, že je to metropolitne mesto no blízke mojej kultúre a jazyku. Na druhej strane som sa ale stále chcel zdokonaliť v anglickom jazyku, keďže som nikdy so svojim slabým levelom nebol spokojný. Áno, skúšal som si platiť kurzy, ale nikdy mi to dlho nevydržalo, nakoľko som po čase nadobudol pocit, že to nie je ten spôsob výučby ktorý ja potrebujem.
Vyštudoval som Fakultu Manažmentu na Prešovskej Univerzite v Prešove v odbore Manažment- Marketing a pracoval celý rok po škole v oblasti obchodu. Nebola to zlá práca, ale vo svojom vnútri som nebol spokojný, stále som v sebe cítil "pohnútok" odísť preč zo Slovenska a skúsiť niečo nové.
Blížil sa mi koniec zmluvy vo firme, a nakoľko moja priateľka Janka v tom istom čase končila školu, začali sme spoločne uvažovať "čo ďalej". Janka veľmi chcela odísť, a naznačovala mi to niekoľko mesiacov, že by sme mohli spolu „niečo skúsiť“. Mali sme kamarátov, ktorý dlhé roky žili v Londýne a pri jednej ich návšteve Slovenska sme v jeden "silnejší" večer pri kvapke alkoholu rozoberali aj práve tuto tému nášho príchodu do spomínaného hlavného mesta Veľkej Británie.
Ako to už býva aj vo filmoch, slovo dalo slovo, zaručili sa nám, že nám na začiatok pomôžu, či už nájsť prácu alebo s ubytovaním. Netrvalo dlho a zarezervovali sme si s Jankou letenky - smer Londýn s odchodom 15. Októbra 2014. Mali sme zhruba mesiac na "uvedomenie" toho, že áno je to skutočnosť, balíme naše životy do 2 kufrov, vystupujeme z našich "komfortných zón" opúšťame priateľov a rodiny.
Ak Vás to zaujalo, určite nechajte koment – budem len rád. Čoskoro bude pokračovanie s názvom „Mami, dovidenia“.
