Ako z lúčneho kvetu vyrástla si
úsmev a oči sú Tvojimi lupeňmi.
Čo prebúdzajú moju radosť z krásy
ako ranný dotyk lúčov- pocit úderný.
Poznám Ťa nepoznanou chvíľou
myslieť si myslené pri Tebe nemá cenu.
Dňom i nocou stávaš sa vílou
odmena pre dušu smútkom uväznenú.
Túžba byť šťastnou,nasýtená nádejou
mať pri sebe niekoho bola by výhra.
Nebyť len riekou tečúcou bez brehov
ako had s korisťou, s ktorou sa ihrá.
Dotykom slova ovládaš myšlienky
s dôslednou rukou maliara.
Bez farieb prežité zmiešané spomienky
cestou nie každému ich rada otváraš.
Zložitá jednoduchosť v tom tkvie podstata
Si to Ty sama...
sťa ten lúčny kvet byť všade zasiata
kde vytvoríš čaro zo všedného rána.






