Už takmer týždeň sa ako v študentských radoch právnických fakúlt, tak aj v radoch advokátskych koncipientov vedie široká diskusia na tému: „Zmena dĺžky trvania koncipientskej praxe z 3 na 5 rokov.“ Dôvod zmeny: „Zvýšenie odbornosti budúcich advokátov“. Položme si jednoduchú otázku: “Kto a akým spôsobom rozhoduje o tom, akú odbornosť má mať budúci advokát?“ Odpoveď: „Advokátska komora prostredníctvom advokátskych skúšok (porovnaj článok 1 Skúšobného poriadku SAK: „Účelom advokátskej skúšky je overiť, či má uchádzač potrebné odborné znalosti a spôsobilosť vykonávať povolanie advokáta.“ v spojení s §71 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii v platnom znení „Predsedníctvo SAK schvaľuje skúšobný poriadok na advokátske skúšky ..., vymenúva členov skúšobných komisií...“).“
Logickou úvahou možno dospieť k záveru, že pokiaľ by advokátska komora zmenila úroveň obtiažnosti advokátskych skúšok, muselo by to zároveň viesť k zvýšeniu tej onej odbornosti adeptov na budúcich advokátov, čím by teda došlo k tak želanému výslednému efektu, ktorý si za cieľ stanovila Slovenská advokátska komora.
Nemôžem si pomôcť, ale akosi mi uniká, akou logickou úvahou sa riadila advokátska komora, keď prišla k záveru, že k zvýšeniu odbornosti budúcich advokátov povedie jedine predĺženie koncipientskej praxe. Veď jediným ukazovateľom odbornosti budúcich advokátov je advokátska skúška. A pokiaľ viem, percento úspešnosti adeptov na advokátskych skúškach nie je nijako tragické.
O dôvodoch, prečo sa advokátska komora snaží silou mocou pretlačiť predĺženie koncipientskej praxe bolo popísané už mnoho. Aké však budú dôsledky?
1. Zníženie počtu advokátskych koncipientov, a tým aj zníženie kvality poskytovania advokátskych služieb – je všeobecným tajomstvom, že existujú advokátske kancelárie, ktoré svojim advokátskym koncipientom dávajú minimálnu mzdu, nedávajú mzdu, prípade ich nútia k tomu, aby sami na „činnosť kancelárie prispievali“. Takýchto koncipientov, a že ich nie je málo, musia živiť rodičia. A koľko rodičov na Slovensku je ochotných živiť svojich potomkov do 30-tich rokov života? Advokátske remeslo sa tak stane dostupným len pre úzku skupinu ľudí na Slovensku. Tým, že konkurencia bude menšia, utrpí najmä kvalita. Veľa kvalitných ľudí si bude musieť namiesto advokácie zvoliť iné povolanie.
2. Odliv žien v advokácii – advokátske remeslo nie je remeslo ako každé iné. Veľmi často si totiž vyžaduje prácu nadčas, resp. prácu cez víkendy. Pokiaľ by advokátsky koncipient nebol (resp. nemohol) byť ochotný pristať na tieto podmienky, advokátska kancelária by si rýchlo našla náhradu. No a pre mladú matku vo veku 30 rokov naozaj nebude ťažkým rozhodovaním, či si vyberie, či bude víkendy tráviť v kancelárii, alebo so svojím dieťaťom a bude si musieť namiesto advokácie zvoliť iné povolanie.
Toto je iba načrtnutie hlavných problémov, ktoré so sebou prináša zmena dĺžky trvania koncipientskej praxe. Kebyže nežijeme v podmienkach, v akých spoločnosť na Slovensku „konkludentne“ existuje, dalo by sa povedať, že predĺženie dĺžky praxe má svoje opodstatnenie, pokiaľ by jej predchádzali ďalšie systémové opatrenia, ktoré by advokátskou komorou spomínaný výsledný efekt nepriniesli.
Novela by však zaviedla množstvo ďalších zmien. Ako príklad uvádzam:
1. Vypustenie druhej a tretej vety § 6 ods. 2: „Komora môže započítať do praxe advokátskeho koncipienta aj inú právnu prax...“ – Táto tzv. iná právna prax bola vo väčšine prípadov stáž advokátskych koncipientov v zahraničných advokátskych kanceláriách, prípadne firmách. Prečo chce advokátska komora týmto spôsobom znemožniť mladým koncipientom spoznávať iné právne poriadky, zlepšovať sa v jazykoch, prinášať trocha zahraničnej právnej kultúry na Slovensko? Neprinesie to tak želané zvýšenie odbornosti?
2. Advokátsky koncipient zapísaný do 31.12.2012 vykoná prax podľa starých predpisov (teda 3 roky), pokiaľ predpísanú trojročnú prax vykoná do 31.12.2015. Ak dôjde po 01.01.2013 k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu, v prípade nového zápisu vykoná prax podľa nových predpisov (teda 5 rokov). Neprinesie toto ustanovenie spôsob pre advokátov vydierať svojich koncipientov? Pokiaľ by totiž advokátsky koncipient dostal výpoveď a následne si hneď nenašiel inú advokátsku kanceláriu, ktorá by ho bola ochotná prijať ako koncipienta, aby nedošlo k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu advokátskych koncipientov, bolo by jedno, že na splnenie podmienky praxe mu zostávalo už len pol roka. Podľa nových predpisov by musel pracovať ako koncipient ešte ďalšieho dva a pol roka.
Na Slovensku prevláda všeobecný názor, že právnických fakúlt je ako húb po daždi. Je to pravda. Že už každý chce byť právnikom a pokiaľ nie je vyslovene sprostý, tak právnickú fakultu dokončí. Dá sa polemizovať. Ale prosím uvedomme si všetci, že žijeme v krajine s trhovou ekonomikou a že trh udáva dopyt, ponuku aj cenu. Pokiaľ sa právnik nebude mať ako živiť, bude si musieť nájsť inú prácu, lebo inak neprežije. A trhom sa udáva aj kvalita práce advokáta. Pri veľkej konkurencii prežijú len tí najlepší. Prečo teda, keď nám ide o kvalitu, chceme zničiť konkurenciu?
