A vydal som sa tam znova... Nebolo to nijako plánované. Myšlienka navštíviť opäť takmer 8 miliónové mesto v južnom Anglicku vznikla celkom spontánne na jednej májovej rodinnej oslave. Spolu so širším príbuzenstvom sme sa odrazu začali „hecovať", kedyže sa do Anglicka spoločne vyberieme na nejaký ten výletík. Zašlo to tak ďaleko, až som odrazu vytiahol notebook a začal hľadať cenovo výhodné letenky. Keďže som bol (vďakabohu) z internetových diskusií poučený o častých problémoch s rušením letov a následným vymáhaním peňazí za letenky od spoločnosti Sky Europe, ktorá ešte vtedy fungovala, automaticky som začal Ryanairom lietajúcim z Bratislavy na londýnsky Stansted... A čuduj sa svete, Íri mali na Londýn práve akciu. Letenka za 0.99 €. No nekúp to! Práve táto skromná sumička, ktorá samozrejme po pripočítaní všetkých táx podstatne narástla, bola spúšťacím mechanizmom prihlasovania sa na práve vznikajúci rodinný trip. Ustálilo sa to na počte sedem ľudí... Slovo dalo slovo a o pár dní som mal letenky od Ryanairu booknuté. Riadne som sa s tým natrápil, kým sa mi podarilo dostať cez elektronické formuláre na webe leteckej spoločnosti a stránka na mňa konečne vyfľusla jednoduché CONFIRMED... Najskôr sa totiž zdalo, že pre siedmych ľudí už letenky za 0.99 € nie sú, potom zasa boli, ale na nevyhovujúce termíny... Zabil som tým pol dňa, ale vyplatilo sa. Napokon nás spiatočná letenka so všetkými poplatkami a batožinou každého vyšla na asi 97,- €, čo je stále veľmi dobrá cena. Je to podstatne menej, ako som zaplatil pred rokmi za autobus z Brna na londýnsku Victoriu.
Fajn, letenky sme mali a nastalo obdobie plánovania, zháňania lacného ubytovania, bookovania transferu z/na letisko a cenovo výhodných vstupeniek do vybraných turistických atrakcií. Sedem ľudí je sedem ľudí a naplánovať všetko tak, aby to klaplo, dá zabrať. Zvlášť, ak s tým nemáte práve bohaté skúsenosti. Po vytrvalom surfovaní na webe sme sa rozhodli ubytovať v hosteli Piccadilly Backpackers. Je to v podstate taký veľký intrák, v ktorom sú 1 až 10 posteľové izby. Rozhodli sme sa preň z dvoch dôvodov - nízka cena (náklady predsa treba minimalizovať a tu sa cena za noc a osobu začína už na 12 librách) a bezkonkurenčne najvýhodnejšia poloha priamo v centre Londýna, ako napovedá samotný názov hostela, na Piccadilly Circus. Vďaka tomu sme niečo ušetrili na cestovnom, ktoré v Londýne nie je práve najlacnejšie. Dočítal som sa síce, že nám tam občas nemusí tiecť teplá voda, môžu byť neupratané izby či sprchy a personál sa zle vyspí a neláme rekordy v ústretovosti voči hosťom, ale, vravel som si, hádam to nejako prežijeme. Išlo nám viac-menej o to, aby sme sa mali kde vyspať a umyť. Väčšinu času sme plánovali predsa tráviť v teréne a návštevami tých najzaujímavejších miest v Londýne. Okrem mňa a manželky tam totiž ešte nikto z ďalších účastníkov zájazdu nebol a dúfal som, že si odtiaľ odnesú kopu pozitívnych zážitkov...
Odlet z Bratislavy sme mali naplánovaný v posledný septembrový deň popoludní, návrat o 5 dní. Dva dni cesta, štyri dni skúmania londýnskych pamiatok. Nie je to veľa, ale muselo nám to stačiť. Transfer z letiska Stansted som zabezpečoval cez spoločnosť Snowdrop Travel Ltd. Doviezli nás priamo k ubytovni a rovnako nás zasa vzali späť, aby sme stihli ranný let o 6:30 hod do Bratislavy. Všetko muselo byť objednané a zaplatené dopredu (30 libier na osobu za obe cesty), čo vo mne trochu vyvolávalo obavy a otázky typu: Čo ak ten mikrobus nepríde? Snowdrop Travel však patrí medzi zmluvných prepravcov letiska Stansted, ako som sa dočítal na stránke a veril som, že sa zachovajú seriózne. Na otázky, ktoré im manželka poslala mailom slušne odpísali a napokon sú jediným dopravcom, ktorý ide na Piccadilly. Ostatní majú konečné stanice na Liverpool Street a na Victoria Coach Station...
Počas prípravy sme samozrejme nezabudli na cestovné poistenie a dali sme dohromady aj približný „travelplan" čo, kedy si v Londýne pôjdeme pozrieť. Veľa miestnych múzeí má vstup zdarma, čo sme radi využili, no chceli sme sa pozrieť aj do (až príliš) známeho múzea voskových figurín Madame Tussaud´s a londýnskeho akvária Sea Life. Do týchto dvoch atrakcií sme si ešte pred odchodom cez internet zakúpili zvýhodnenú spoločnú vstupenku za necelých 32 libier, pričom každý z nás tak ušetril takmer 10 libier oproti normálnemu vstupnému. Počas štyroch dní sme si naplánovali pozrieť typické symboly Londýna - parlament s Big Benom, Buckinghamský palác, budovu jazdeckých stráží Horses Guard, ruské koleso s priemerom 132 m London Eye, hrad Tower, katedrálu sv. Pavla, Tower Bridge, krížnik HMS Belfast, malebný prístav St. Katharine´s Dock a ak by nám to vyšlo, loďou sme sa chceli po Temži dopraviť do Greenwichu ku Kráľovskej námornej akadémií, observatóriu, nultému poludníku a plachetnici Cutty Sark... To bolo v rámci potuliek. Okrem toho sme si vyberali z ponuky múzeí: British Museum (tu nás najviac zaujímala expozícia starého Egypta), Natural History Museum, Science Museum a Imperial War Museum. Okrem posledne menovaného zaberie dôkladná prehliadka každého z múzeí asi týždeň, čiže my si chceli pozrieť len to, čo nás ozaj zaujíma a hotovo, frčíme ďalej. Nebolo však našim cieľom uštvať sa rýchlou chôdzou a presunmi metrom a preto sme si museli program riadne naplánovať.
Okrem toho mal mať náš rodinný výlet ešte pridanú hodnotu v podobe nákupov. Vianoce sa blížili, ako každý rok a darček z Anglicka určite poteší. Náš hostel sa nachádzal len kúsok od „mekky nákupov", Oxford Street, kam sme určite chceli zablúdiť a nejaký ten obchodík sme plánovali navštíviť aj počas potuliek po pamiatkach. Okrem toho, posledný deň pobytu sme mali vyhradený predovšetkým na návštevu známych v štvrti Newbury Park - Ilford, kde je tiež zaujímavé obchodné centrum. Všetko sme si podrobne spísali, informácie rozdali účastníkom zájazdu a začali sa tešiť na pôvodne celkom neplánovaný trip...
(pokračovanie nabudúce)
