Ako účastník tejto konferencie môžem konštatovať, že to bolo vydarené podujatie, ktoré dala dohromady Otvorená samospráva (občianske združenie), Katolícka univerzita v Ružomberku spolu s Bratislavským a Žilinským samosprávnym krajom. Záštitu nad konferenciou prebral rektor Katolíckej univerzity prof. Tadeusz Zasepa, PhD., ktorý hneď v úvodnom príhovore apeloval na hostí v sále - na hovorcov i novinárov - aby sa vo svojich profesiách nebáli, aby prekonali strach a ctili zákon a morálku ako prirodzenú súčasť svojej osobnosti... A vlastne mal pravdu. Ak by všetci ctili férovosť, korektnosť, verejnosť by dostávala objektívne informácie a nemuseli by sme sa pýtať či hovorca je alebo nie je priateľom médií.
Nič sa však nemá zovšeobecňovať a tak hovorcovia, ako aj novinári majú v práci svoje limity, ktoré ich viac či menej obmedzujú. Novinár má svoje redakčné uzávierky, termíny, má vedúcich vydaní, filozofiu média, v ktorom pracuje. Hovorca pracuje s informáciami a výstupmi podstatnými pre organizáciu, inštitúciu, ktorú zastupuje a snaží sa budovať pozitívny imidž svojho chlebodarcu. Pritom nie je človekom bez názoru, ktorý len odverklíkuje to, čo mu šéf nariadi, ale pracuje s vlastným úsudkom, má predstavu a zámer čo a ako chce odprezentovať. Každý novinár i hovorca je osobnosťou, ktorá má vlastný rozum, vlastné postupy a za tým, čo robí, je veľký kus práce, ktorú verejnosť ani nevníma. Ako povedala vo svojom vstupe Veronika Fitzeková z Prešovského samosprávneho kraja, ľudia si veľakrát myslia, že hovorcom môže byť každý, kto vie rozprávať a novinárom každý, kto vie písať. Hej, sú aj takí, ale ak niekto chce svoju prácu robiť poriadne, veľkohubé reči a správny prstoklad mu na to stačiť nebudú.
Viacerí hostia konferencie sa zhodli v tom, že je ideálne, ak na poste hovorcu pracuje človek s novinárskymi skúsenosťami, pretože dokáže lepšie pochopiť prácu žurnalistu a jeho pohnútky. Vytvorí si iný, profesionálne lepší vzťah k jeho osobe. A platí to aj naopak... Ani to však nie je odpoveďou na otázku, ktorá na konferencií odznela niekoľko ráz, či môžu byť hovorcovia a novinári partneri, či dokonca priatelia. Nemyslím tým v súkromí... Názorová pestrosť prednášajúcich a diskutujúcich účastníkov "z oboch brehov" v tejto oblasti dávala od začiatku tušiť, že definitívnej odpovede sa asi nedočkáme a papier zostane nepopísaný... Kým Fitzeková tvrdí, že partnerstvo medzi hovorcom a novinárom založené na čestnosti a korektnosti môže existovať, Milan Velecký - redaktor Slovenského rozhlasu to odmieta a takému priateľstvu neverí. Rovnako však súhlasí s princípom korektnosti tak v poskytovaní informácií zo strany hovorcu, ako aj v ich spracovaní a publikovaní zo strany novinára.
Aj keď je komplikované jasne zadefinovať vzťah komunikátorov a žurnalistov, existujú cesty, ako ich záujmy zosúladiť a tým tieto profesie zblížiť. Karel Ilja Dvořák zo Slovenského syndikátu novinárov je presvedčený, že novinári a hovorcovia majú k sebe veľmi blízko aj preto, že hovorcovia v podstate robia len špecializovanú žurnalistickú prácu. Martinský hovorca Jozef Petráš zasa navrhol harmonizáciu etických kódexov stavovských organizácií oboch profesií, čo svojim spôsobom podporila aj skúsená hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Milka Podmajerská. Tá sa vo svojom diskusnom príspevku zamýšľala nad tým, či sú novinári ochotní akceptovať charakter práce hovorcu tak, ako hovorcovia akceptujú potreby novinára pri získavaní informácií...
Myšlienok na konferencií bolo povedaných veľa, tie hlavné vyjdú v pripravovanom zborníku a vzhľadom na množstvo rozdielnych názorov by takéto stretnutie malo mať aj pokračovanie. Určite by bolo o čom hovoriť... Ako na konci zhodnotil priebeh konferencie hovorca Žilinského samosprávneho kraja Peter Kubica - a ja sa s ním stotožňujem, s mnohými názormí súhlasí, s ďalšímí vôbec nie... Hovorcovia a novinári sú dva svety, ktoré sa navzájom potrebujú, priťahujú a prelínajú. Dva odlišné svety, ktoré sa v podstate snažia o to isté: Dostať na verejnosť objektívnu a zaujímavú informáciu. Ak sa tých spoločných vecí nájde viac, môže sa čistý papier začať pomaly zapĺňať.
