Nevečeral som, nikdy nevečeriam. Je pre mňa ľahšie zaspávať s pocitom prázdnoty na žalúdku ako odfukovať ťažobu z ešte nestrávených zbytkov jedla.
Uložil som sa o niečo skôr než mám vo zvyku, asi to nebol najlepší nápad, telo na to zjavne nebolo pripravené a myseľ ešte pracovala na plné obrátky pri zhodnocovaní prežitého dňa počas ktorého som zaspomínal na chvíle prežité na strednej škole a po čom som vtedy túžil. Stačilo pár prečítaných, už prachom zapadnutých, viet a myseľ ožila. Bola trochu oťapená niekoľkými pohármi vína, no v mojom prípade je to ako liať olej do ohňa. Rozkmitala sa zo strany na stranu a jej opraty som len tak tak držal, aby som ju krotil. V tomto zmätku som si radšej šiel ľahnúť spať.
Začalo to pokojne, ako príjemný pokojný príliv na ktorý čakajú všetci námorníci, aby sa mohli vydať na more. Aj ja som čakal a po chvíli sme vyplávali. Príjemné predstavy o vysnívanom aute, ach či je ten charger fajnový stroj.
A potom to z nenazdajky prišlo, z pravoboku, myslím. Vlna za vlnou sa valili cez moju malú loďku. Kormidlo som držal zo všetkých síl, no burácanie vetra so silou oceánu bolo nad moje sily. Prevrátil som sa do chladnej vody a pomaly klesal do temnoty hlbočiny. Padol som do zmätku, charger zmizol, už tu pre neho nebolo miesto. Nastali chvíle, ktoré sú pre chlapca najťažšie. Chvíle keď prídu do snov ženy.
A nie hocijaké. Najkrajšie, aké som kedy stretol. Predstavy sa striedali od jednej k druhej a nebolo im konca. Mal som pocit, že keď som pri druhej, tú prvú sklamem a keď to bolo opačne, tak to bolo rovnako. Začal som vyberať, čo mi môže dať táto a čo mi môže ponúknuť hentá. Od milostných scén po pokojnú stabilitu rodinného života v kruhu detí a vnúčat. Upokojoval som sa ako to len šlo. V realite to nie je možné, vravel som si. Tak prečo to nechceš prežiť tu? Aj to som si vlastne vravel len ja sám. Éj, nekončiace predstavy, toľké množstvo, ako tej vody v oceáne.
Musím sa čím skôr spamätať. Takto to ďalej nejde, ráno predsa potrebujem vstávať. Našťastie som vedel kam mám ísť. Na jediné pokojné miesto, ktoré mám. Uchýlil som sa do svojho srdca, tam stále nájdem čo naozaj chcem. Posledné okamihy ma o tom presvedčili.
Tam to nájdeš, povedal mi raz dobrý priateľ, ale nebuď sklamaný, ak nenájdeš to čo si si myslel, že tam bude.
Zasa som naberal pokojný dych a pomaly som stúpal k hladine. Vyštveral som sa na svoju lodičku a zaprel som sa do vesiel, aby som sa dostal do pokojnejších vôd. Zasa tu bol charger, čakal na brehu. Nasadol som a pomaly som sa nechal voziť po španielskych dedinkách na pobreží atlantického oceánu. Po miestach, kde som sa po prvýkrát zbláznil. Krásna spomienka. Slnko na tvári a s jemnou slanou chuťou na perách som mieril k svojej milej.
Konečne som zaspal
