Skupinka stojí okolo troch gúľ postavených symetricky od najväčšej po najmenšiu a dumajú, či by sa to dalo spraviť lepšie.
,,Veď ľudí dnes zaujíma najmä to ako vyzerajú z vonku. Takže by to malo byť inak."
A tak začnú rozoberať tieto gule a vymenia prostrednú guľu s tou spodnou. ,,No už to vyzerá trochu lepšie. Podobá sa na dobre postaveného vypaseného úradníka s plešinou a tabakovým dychom."
A tak mu dajú sako, fajku a vymodelujú úzke prasacie oči.
A zasa stoja a dumajú. ,,Takto ho rozkopú skôr než by sa roztopil. Aj ja mám chuť rozbiť mu tú hlavu."
A tak zasa prestavba. Tu okrešú, tam pridajú, niečo prilepia a zrazu tu stojí panák s veľkou hlavou uzučkým trupom a nohami do ().
,,Vyzerá divne, no niečím je zvláštny. Taký strašiak do maku, alebo ako nejaký profesor. S veľkou hlavu vyzerá aj múdrejší."
,,Ale keď vyjde slnko trup sa roztopí, hlava spadne a zostanú tu len "nohy"."
,,A mne sa vlastne nepáči."
A zasa dumajú. Položili ich vedľa seba na zem. Tu pridali, tam ubrali, dodali kúštik charakteru a ...
,,Vyzerá ako tá socha ležiaceho Budhu."
,,Čo ti ja viem? Mne to pripomína zrazenú líšku."
,,Nevyzerá zle."
Ktosi ide okolo. Pristaví sa odloží tašku, vezme gule a pomaly ich drobí. Občas niečo prilepí občas niečo odlepí, prestavia, premení, vymení a odíde...
Prichádza zasa niekto ďalší, tiež niečo pridá a uberie, utiahne, povolí a buď odíde alebo ostane a dume, či by to inak nebolo lepšie.
Chudák snehuliak. Stále na ňom niečo menia a kde tu uberú, kde tu pridajú. Pozerá sa na seba a uvažuje, či vlastne ešte je snehuliakom. Bol spokojný s prvou verziou.
,,No čo už veď príde jar a dovtedy to vydržím. Splyniem s vodou a zasa si pokojne budem plávať."
A čo to teda znamená? No predsa, že snehuliak je snehuliak, ak má všetko na správnom mieste.
