Budúcnosť.. Slovo, ktoré mnohým naháňa hrôzu, iní v ňom vidia príležitosť. Budúcnosť je krásna, ale ešte krajšia, keď sa pretvorí na minulosť a prejde si ťažkou cestou prítomnosti.
Pre mňa, je budúcnosť nádherná práve tým, ako sa v nej človek môže utopiť a zasnívať na dlhé chvíle. Ako pri pohľade na krásu ženy, či záhadnosť Leonardových obrazov. Predsa len si aj pri mne našla hrôzostrašnú zbraň. Tú naostrenú dýku, ktorá prereže živé a zanesie strach ako infekciu až k srdcu.
Práve teraz si však popíjam čaj, filozofujem a snažím sa obrniť voči strašidelným myšlienkam budúcnosti. Pojem budúcnosť pre mňa momentálne predstavuje štúdiá a zadumaného historika. Je to znovu o krok bližšie. Spoznávať cudzí jazyk, pamiatky rôznych kultúr, básniť či písať, učiť alebo len tak filozofovať pri obžúvaní náustkov mojich drahých dýmok. Vyžiadalo si to bolestné rozhodnutie. Tentokrát zasadila úder prítomnosť. Verím však, že bolesť z neho pominie, rana sa scelí a úsmev bude každodennou rutinou po sladkom víťazstve nad týmito tromi životnými a gramatickými časmi. Samotná nádej, ale nestačí a preto treba posúvať líniu dopredu. Krok za krokom, úder po údere ...
