Ani jedna z tých možností. Nemám v záujme uchvacovať ľudí na ulici, alebo sa stať závislým ako moji kolegovia, ktorí zas holdujú tabaku z papierových šúľkov.
Dýmke sa venujem skoro rok a našiel som v tom to, čo som po dlhé roky hľadal. Pokoj, sústredenosť, chuť, staré časy a priestor na premýšľanie.
Mnohí z Vás mi pod vplyvom zdravotníckej propagandy budú určite tvrdiť, ako si ničím zdravie a ja vám to nevyvraciam, ale povedzme si pravdu, každý z nás má kostlivca v skrini.
V dýmke a v tabakoch, ktoré k nej nerozlučne patria som sa našiel. Každý tabak má inú chuť. Typy. Výrobcovia. Zmesy. Je to objavovanie, ktoré nikdy neskončí, aj keby dýmate celé dni a celý dlhý život, no určite si nájdete pár tabakových priateľov na dlhé večerné, alebo studené ranné chvíle. Ten kto to neskúsil a či neprekonal počiatočné problémy, nikdy nepríde na toto čaro a tak sa to ťažšie vysvetľuje.
Nakoľko sám mám rád staré časy, ktoré doprevádzajú môj život v historických knihách, hudbe a či filme, našiel som si záľubu aj v tejto činnosti. Neobľubujem cigarety, ktoré neuveriteľne zapáchajú. Snažím sa od nich ľudí odhovoriť, no ako to poznáme je to viac neúspešné ako úspešné. Dýmkový tabak je o niečom inom. Je drahší, kvalitnejší, ľahko vetratelný a s mnohými chuťovými záhadami.
Ten pocit, keď škrtnete zápalkou a pocítite síru, následne sa jemne dotknete vrchnej vrstvy tabaku a potiahnete, nie do pľúc,ale do úst.. Dýmku nefajčíme pre začiernenie pľúc. Vôňa a chuť sa rozvinie a dopĺňa písanie tohto blogu, či vety iných spisovateľov v knihách.
Ťažko sa opisuje takýto vzťah. Na záver snáď môžem použiť len citáciu z knihy Zorba the Greek od gréckeho spisovateľa Nikos Kazancakis, ktorý vystihuje v pár riadkoch to, o čo sa ja ťažkopádne snažím v blogu mnohými vetami:
"Put down that cigarette," he said. "You light
it , smoke half of it and you throw off it like
a hooker. Your love lasts only a minute. This
is a shameful thing to do! Marry a pipe! She
is a faithful woman. When you go home, she
will still be quietly waiting for you to return."
