Nebohý
Pozrel som sa do diali ...
Tam ona v opare stojí..
Krivky ladné, akoby ich vodopád hladil
sťa skaly storočné.
Uchvátil ma pohľad na múzu,
nie je iná ako ostatné.
No predsa len výnimočná,
ako slová zamlčané.
Musím sa pozrieť znova,
láka ma do svojich osídel.
A či sú ti len krídla belavé?
neverím, srdce mám však rozbúrané.
Oheň hasne, vatra rozhára sa,
necítil som sa zraniteľnejší nikdy.
Páľava páli a páli, ako diabol.
Diabol, čo ma pokúšať chce.
Nestačí, nie slovenčina,
jazyk môj rodný.
Nestačí ani francúzština
jazyk romanci sa vraví.
Bola to víla v diablovi.
Bezočivá, zároveň krásna.
Zvádzala ma do príjemného lona,
nechala ako zver na kolená pred ňu padnúť.
Srdce mi bije aj v horúčke.
Nemôžem prestať myslieť.
A ako by som chcel!
Zomrieť ako vojak, boh a vôl ..
len nie stonať a o zvolenie prosiť.
Dušu odovzdám jej celú,
len ona chápe ju.
Nechaj skapať na dne ma
bezbožného – vysmiateho.
Teraz príde môj veľký deň.
Deň, kopať hrob pre seba – nebohého.
22. nov 2014 o 16:23
Páči sa: 0x
Prečítané: 229x
Moja tvorba #1 - Nebohý
Ahojte, ako prvým začnem mojím výtvorom s názvom Nebohý. Ako to býva u mňa zvykom, tak ani jedna báseň neobsahuje rým a či určitý počet slabík. Možno to niekomu príde ako jednoduché a priam pochabé, ale báseň využívam ako voľný tok myšlienok pretvárajúcich sa v písmo. Som zvedavý na Vaše názory :) Pekný deň, Marek.
Marek Jánoš
Bloger
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(17)
