Večer
Potôčik, vietor, mesiac v pozadí.
Pokoj, šum, noc čo ma zahalí.
Noc, krásny to čas z dňa.
Krajší jak východ Slnka, či obed slnečný.
Prečo? Pýta sa ma zver kolo mňa.
Hlávku klaniame, vietor zimnicu prináša,
kvietky smutné a Slnko zaháša.
Mne úsmev ceruzka kreslí,
odvetiť musím.
Noc, krásny to čas pre mňa.
Vtáčiky spievate balady nočné,
kvietky klaňajú sa,
potôčik tíško chlácholí.
A ja? Ja dívam sa na krásu kraja,
a využím moc, čo mi noc dáva.
Moc nevidieť to, čo človek spáchal.
(Opis krásneho večera, dňa 4.7. 2014 21:40)