Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kytica ruží v džbáne bielom,
slúži len ako ozdoba, ba znamenitá.
Nechcem poznať, či je umelá,
či živá, dýchajúca a lesknúca v svetle.
Koľko ľudí, mŕtvych okolo nej prejde.
Koľko zaľúbených, samotných, smutných a šťastných.
Nik o nej nevie. Nik.
Snaží sa, rúčky naťahuje,
farby rozdáva okoliu.
Ľudia tejto doby neocenia ju.
Chudina!
Nie je len doplnkom.
Ona sama vytvára krásu okolia.
Bez nej nebolo by priestoru
a bez priestoru nej.
Sama kytica v bielom džbáne.
Cítim sa podobne ako ona.
Sám medzu ľuďmi,
naťahujem k ním myšlienky,
pomôcť chcem ku krajšiemu dňu.
Oni ? Hluchí sú.
Áno, ako džbán,
možno biely, no predsa bez ucha.
