Občas mi chýba niekto, kto by počúval moje úvahy, kto by počúval moje myšlienky a či len opilecké reči nad pohárom Cabernet Sauvignon. Občas mi chýba človek, ktorý by uvažoval so mnou nad Remarquevov úvahou o živote ako treste za predchádzajúci život. Chýba mi osoba, ktorá by nie len porozumela, no aj opravila moje chybné slová a či len zamietla myšlienky, ktoré nie sú správne, podľa jej názoru. Chýba mi človek, ktorý by spoza clony modrastého dymu hovoril vážne a vznešene o veciach zvyčajných. Chýba mi dav, ktorý by počúval reč sprevádzajúcu dychtivou hrou Vivaldiho Štyroch období. Chýba mi písmo a vety, ktoré by dokázali vyjadriť Hugovu filozofiu, kde písmo zabíja architektúru krásnu, stredovekú.
Bože, cítim sa tak sám a koľko okolo seba ľudí mám. Koľko načúvajúcich, ale nechápajúcich a koľko chápajúcich, no nemých ...
