Len tak, sedieť a hľadieť do lúčov. Vypnúť myšlienky, starosti uzamknúť pod ťažké veko truhlice a uvoľniť zmysli. Započúvať sa do piesne vtáctva, vnímať chladný vietor a nechať vlasy nech tancujú s ním. Dýchať zhlboka vôňu fialových kvetov, či lacný parfém okoloidúcej ženy.
Len tak, rozutekať sa, hoc nechápavé pohľady budú sledovať každý skok. Len tak, snažiť sa vyletieť a keď to nejde, tak vyšvihnúť sa na najbližší strom a skákať z jedného na druhý ako Tarzan. Smiať sa ako dieťa, no nezabudnúť na plač, ktorý dopĺňa tento život. Vymaniť sa z pút každodenného stereotypu, bľabotať sťa blázon a vyskúšať nevyskúšané.
Len tak, byť bez povinností ako šťastný bezdomovec na gauči pod mostom. Len tak zavyť na mesiac o polnoci ako vlk, no zabudnúť používať sluch a tým vytesniť nespokojné výkriky susedov.
Len tak a raz začas sa pokúsiť o divočinu a jej voľnosť. Nie často, len si pripomenúť živočíšnosť, nech môže duša skákať vôkol ohňa a srdce jej do toho bubnovať primitívny rytmus.
Jednoducho len tak a raz začas ..
