reklama

Samota

Už dlhý čas mi mysľou beží tento, na prvý pohľad, jednoduchý a všedný pojem. Aby som ho mohol opísať, či pouvažovať nad ním z mojej perspektívy, musím zájsť do úplne iných čias z môjho života, ktoré sa môžu čitateľovi zdať, ako úplne nesúvisiace s prvotnou myšlienkou. Začnem jednoducho. Opisom základných vnútorných túžob chlapca – mňa.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pamätám si. Vzrastom malý chlapec s malým copíkom, podľa svojho vzoru. Rena z jedného nemenovaného seriálu. Bol som malý, ale plány, či detské sny boli veľké. Nebol som obľúbený a tak ja som sa naučil neobľubovať spoločnosť. Zvyčajne som si sám, pred našim panelákom na sídlisku, kopal loptu o obrubník, či sa bicykloval a bál sa „veľkých“ chlapcov, aby si na mne, ako prváčikovi, nevybili svoje pubertiacke ego. Vždy som sa však odvážil a prebojoval som sa cez vzduchom chladiaci duševný strach. Často som bol v prítomností starých ľudí, ktorí svoje pokojné a slnečné poobedia trávili rozhovormi na lavičkách. Ako plynul čas, rástol som s ním. Nebojávcne sa učil narábať s perom a habkať písmenká zo šlabikára. Zatúžil som čítať. Čítať sám. Naučil som sa to, ako každé priemerne dieťa, no vždy som trochu vynikal. Časom som na môj VEĽKÝ sen zabudol. Padol do jamy zabudnutia a začal som ho brať ako obyčajný krok v živote. Nič výnimočné, však čítať dokáže predsa každý.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Roky pribúdali, začal záujem o hudbu. Veľkým snom, priam nedosiahnuteľným, bolo vlastniť basovú gitaru. Dostal som ju od otca .. Bol to jeden z mojich najkrajších dní. Dostal som aj kombo a neskôr efekt na vianoce od sestry, pri ktorom som priam plakal pred celou rodinou. Ťažko sa mi píšu tieto riadky, pretože ich musím písať cez slzy. Prečo? Zabudol som na ďalší z mojich veľkých snov. Zahodil som ho, ako nepotrebný kus papiera a gitara, noty, kombo prestali byť dôležitými. Boli už len krásnym doplnkom detskej izby.

Prišiel vodičský preukaz a túžba po aute. Ten pocit vlastniť. Vlastniť kus plechu, ktorý pre mňa bude znamenať celý svet. Môj vlastný svet. Prišiel som o ten pocit celkom rýchlo. Je to len kus železa. Žiadny svet. Obyčajné auto.

Nakoniec, to najdôležitejšie. Ktorý mladý chalan si nepredstavuje lásku? Málo z nich sa k tomu prizná, ale môj názor je, že každý. Objať. Bozkávať. Odovzdávať seba žene, ktorú by miloval. Chránil ju a nakoniec by kúsok z neho behal okolo a hral s ním ťarbavý futbal. To je pocit chlapa. Chlapa, ktorý vie čo chce. Zabúdame aj na to... Moja otázka znova môže znieť len prečo? Prečo, keď môžeme všetko dosiahnuť, ba takmer vždy aj dosiahneme, tak nie sme šťastní, ale využívame dolorizáciu namiesto oslavy. Prečo nedokážeme prechovávať tie krásne pocity nádeje a šťastia v očiach z nášho detstva, ba prečo nevieme bez hádok či zbytočných komplikácií vydržať celý život s osobou, ktorú sme tak na začiatku chceli získať?

Samota. Práve tieto všetky pokazené, skrčené a zhorené sny skončia v jednom koši s názvom SAMOTA. Pýtate sa, čo má spoločné pokazený sen o čítaní so samotou? Jednoducho opísateľné, ba primitívne. Zažili ste to vy, vaši rodičia, ja.. všetci. Veľmi rád by som by som to vysvetlil zas a znova na deťoch. Predstava je ľahká. Príde za vami dcérka, ktorá vyzerá krásne. Ako víla s korunkou na hlave a povie vám, že raz bude princezná. Namiesto objatia a podpory jej poviete, že nikdy nemôže a nikdy sa ňou nestane. S plačom odíde. Skazili ste to. A to isté sa deje v našej maličkej skrinke, ktorá tam je od narodenia a čaká na jej napĺňanie šťastím z vydareného sna. Naše vnútro.. po každom odhodenom sne.. sa vzďaľuje. S plačom odchádza preč. Preto sa naši starí rodičia a v dnešnej dobe aj mladí ľudia, cítia prázdni. Prázdnota a samota. To je to, čo nikto, nikdy z nás prvotne nechce, no každý.. každý jeden k tomu prispievame našimi činmi, myšlienkami a častými chybami. 

Na záver, možno zbytočne, možno nie, treba povedať pár slov. Ak nechcete ostať sami, vo svojom vnútri a či bez ľudí, ktorých milujete, tak sa zamyslite. Zamyslite sa nad svojimi snami, ľuďmi, ktorých ste milovali, milujete a či chcete milovať. Snažte sa si spomenúť na ten prvotný, krásny pocit, ktorý je osviežujúci ako jemný dážď po horúcom dni a ktorý v nás vyvolá krásne napätie a túžbu, ktorá sa nedá prirovnať k ničomu, ba len k maličkému púčiku kvietku, ktorý sa tak moc snaží dotknúť slnečných lúčov. Ak máte deti, objímte ich aj keď nie sú zrovna také, aké by ste chceli, aby boli. Ak máte priateľa, priateľku, manželku či manžela. Objímte ho, aj keď vám niekedy uberá zo síl, alebo príde už len ako dlhodobý doplnok vášho života. Pri týchto okamihoch si prosím spomeňte na prvú myšlienku, pocit, pohľad, keď ste po týchto všetkých ľuďoch a snoch túžili a uchovajte si ho navždy.. Nech neostanete sami ..

Marek Jánoš

Marek Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  32
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Volám sa Marek, mám 20 rokov a svoj život sa snažím žiť naplno. Po strednej škole som si našiel ihneď prácu, osamostatnil sa od rodiny a začal sa vo voľnom čase vzdelávať v literatúre, písaní a histórií.V mojom živote je jednoznačný základ láska a opora. Rád posedím s kamarátmi pri nejakom zaujímavom dialógu, no pivko nesmie chýbať. To by bolo v rýchlosti z mojej strany asi všetko. Pekný deň. Zoznam autorových rubrík:  ZačiatokMoja tvorbaIné

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu