Jedného dňa som vstal z postele a cítil sa otrávený. Naozaj ma otravoval svet, moje okolie, perina, pes, auto, ba aj ja som bol sám zo seba nervózny. Myslel som stále a stále na jednu základnú otázku, čo sa tak zrazu zmenilo? Jednoducho ma začalo dráždiť všetko to, čo v mojom živote nebolo správne. Áno, aj ja. Nemyslel som na svoju budúcnosť, sny, vzdelanie, nemyslel som pomaly už na nič. Všetko som bral rutine. Áno, asi ako každý, som lajkoval denno denne facebookové statusíky o krásnom a pozitívnom živote. Ale splnil som ich? Odsadol som si od počítača, vyšiel na balkón a snažil sa započúvať do zvukov prírody? Vstal som ráno o 5 minút skôr, aby som sa pozeral na východ slnka a naplnil sa šťastím z tohto pohľadu? Odpoveď je nelichotivá priatelia. Nie. Ostali to stále len prázdne slová zložené z jednotiek a núl, uložené na disku môjho počítača. Nebolo to správne.
Rozhodol som sa tak niečo urobiť. Začiatok bola moja budúcnosť a tým aj spojené vzdelanie. Zameral som sa na psychologické a historické knihy, články (aj amatérske), každú knihu rozoberám do poslednej vety a myšlienky, aby som vedel čo ako, možno budúci, autor nemôžem zopakovať a tak neuškodil môjmu písmu, ktoré by malo čitateľa zaujať.
Sny sa taktiež začali plniť. Dal som si tetovanie (samozrejme po dlhom rozhodovaní a s hlbokým významom), obzerám si novú gitaru a auto dostáva servis, ktorý potrebujme po dlhých rokoch práce aj my sami. Nie je to predsa len stroj, ale strojnícke umelecké dielo a tak, ako sa staráme o seba, či Monu Lisu, tak isto sa musíme starať aj o nášho plechového miláčika.
Veľa vecí, som kvôli svojim potrebám odložil, ba nielen veci, ale aj živých tvorov. Ľudia moji, možno som egoista, no nevadí mi to doposiaľ.
Pre vysvetlenie je asi jednoduché povedať len dve veci. Robte to, čo práve potrebujete a uznáte za správne, pretože všetko sa vám bude odrážať. Či veríte na karmu alebo na Hiraxovo zrkadlenie je záležitosť každého človeka, ale každý z vás musí uznať, že aspoň raz za jeho život sa mu to - čo odovzdal , vrátilo.
Ak robíte šťastných druhých ľudí, no vy pri tom šťastní nie ste, tak neodovzdávate šťastie. Prečo? Jednoduchá to odpoveď. Zrkadlenie. Ak vás daný moment nerobí šťastným, ako z toho môže byť šťastný niekto iný? Je to rovnako falošné alebo len dočasné šťastie, pretože raz pravda najavo vyjde. Robte veci a naplňte si sny, ktoré chcete. Možno pri tom ublížite druhým ľuďom, no následne im to vyvrátite šťastím, ktoré im odovzdáte tým, že ste šťastní naozaj a nie len z donútenia. Veľa a možno každý vás bude odsudzovať, no ak nechcete niečo robiť, nerobte to a hľadajte možnosť ako robiť niečo iné a časom prineste nejaký prísun spoločnosti za to, že vám to umožnila.
Berte na vedomie však aj to, že tak isto, ako vy ste bažili po svojich snoch a zanechali ste za sebou ľudí, ktorí od vás čakali možno niečo iné, tak sa to odzrkadlí a tak isto aj vy časom budete niečo čakať, no od daného človeka to nepríde. A tu musia v našich hlavách zaznieť slová EMPATIA a TOLERANCIA a všetky tieto rozhodnutia akceptovať. Daný človek si to nie len bude vážiť, ale bude Vás brať ako strojcu svojho šťastia, ktorý mu umožnil plniť si jeho cestu. Ak chce človek ísť, povedzte mu pokojne svoj názor, no ak ho neprijme, tak ho nechajte ísť. Sám časom zistí, či ste pravdu mali alebo nie. Tak isto je to s deťmi. Nemali by sme ich učiť, ČO si majú myslieť, ale že myslieť môžu SAMI ZA SEBA. Preto sa mi nepáči, že už bábätká sú pokrstené a majú napísané v rodnom liste svoje náboženstvo. Kto a prečo za nich rozhodol? Aké mal na to právo? Ľahký príklad je znova detská výchova. Môžete malému dieťaťu hovoriť, zbiť a či naň kričať, aby nejedlo piesok. Spraví to tak či tak a samo zistí, že nie je vôbec dobrý. Ovšem si asi myslíte, že hovorím o tom, aby sme všetko nechali tak, ale to nie je podstata mojej myšlienky. Jej podstatou je, aby sme dieťaťu povedali: „Nejedz to, nie je to chutné a budú ťa bolieť zúbky.“ Ak je spojený s vašim názorom, neurobí to, ak nie .. skúsi to a možno mu zachutí aj keď vám chutiť určite nebude.
Preto neodsudzujte ľudí, ktorí nestoja za vašimi názormi, hoc ste im dali do života omnoho viac, ako vám oni vracajú. Verte tomu, že Vám sa to raz vráti a veľa krát práve od týchto ľudí, pretože ste ich rešpektovali, vyjadrovali empatiu a toleranciu a nechali ich voľných. To je v dnešnej dobe, pri práci, výchove, priateľstve a manželstve, veľmi zriedkavý jav. Preto si ho chráňte, vytvárajte a posielajte ďalej.
Pekný deň :)
