Po dlhšej dobe som sa konečne stretol s jedným z mojich najlepších kamarátov. Celý večer bol zas prefilozofovaný pri cigaretke a dostávali sme sa cez témy, ako sú vlaky zadarmo, budúcnosť, až sme skončili pri moderných vzťahoch. Možno by viacero ľudí, či hlavne žien, nepovedalo, že muži riešia vzťahy, no je to tak ..
Lukáš mi predniesol úžasnú myšlienku modernej, legálnej, nevedomej kastrácie mladých chalanov. Aby som Vám ju mohol predstaviť, tak musím byť naozaj obšírny, ba Vám položiť aj pár otázok nad ktorými by ste sa mohli zamyslieť a začnem rovno nimi.
Stalo sa Vám niekedy, že ste sedeli pri drinku a v tom vašej kamarátke asi po 10x cinkol messenger so správou od priateľa, aj keď s ním bola pred pol hodinou? Ona len prevrátila oči a neodpísala.
Stalo sa Vám, že ste si urobili chalanskú jazdu a minimálne jeden z Vás si písal s priateľkou, volal s ňou 5x za deň?
Počuli ste už viac krát od žien, či dievčat, že potrebujú pri sebe chlapa a preto sa rozišli/chcú rozísť so svojím prítomným?
Človek si to možno neuvedomuje, ale keď mu to niekto takto krásne ukáže, tak dostane ľavý hák. Je to tak. Naozaj „muži“ v dnešnej dobe sú kastrovaní. Nevedia žiť pomaly ani hodinu bez svojej priateľky, poprípade ju musia kontrolovať ako malé dieťa. Neraz prevezmú ženskú rolu a urážajú sa, či domýšľajú si veci, ktoré by nemali a samozrejme, skôr či neskôr sa začne vyvíjať nátlak na svoju, asi už aj počas vzťahu bývalú, priateľku. Ktorá heterosexuálna žena chce chodiť s človekom rovnakého pohlavia, alebo minimálne s človekom správajúcim sa tak?
Odkiaľ to poznám tak dobre? Áno, ako sa hovorí, múdry sa učí na chybách druhých, somár ich zopakuje. Bohužiaľ, stal som sa somárom a nie raz, no predsa sa mi to do kože vryje asi lepšie.
Otázka záhadná, nie len pre mňa, však je: „Prečo sa to stalo?" Neboli to pár rokov dozadu ženy, ktoré sa takto strachovali o vzťah? Neboli to práve ženy, ktoré kontrolovali priateľa? Áno boli, no predsa tam je jeden základný rozdiel. Oni sa o nás báli. A my? My sa bojíme len sami o seba. Bojíme sa, že by sme prišli o to, čo sme získali, že nie sme naozaj silní na to, aby nám to niekto silnejší neschmatol a tak si to strážime, ako hladný pes kosť.
Neustále vo mne hlodá tá otázka. Prečo? Je to nebodaj chýbajúcou povinnou vojnou? Zlou výchovou, kde sa o nás matky starali až moc? Alebo sme tieto chyby videli už v chybách našich otcov, ktorí si neraz mužnosť dokazovali skôr pohárikom v krčme namiesto pomoci žene. Či je to všetko podporované médiami, kde nám hrajú songy ako ľutuje (a či neľutuje?) ani jednu premárnenú chvíľu s ňou, či módne časopisy, kde vidíme viac style modelov, ako chlapov? Neviem veru, no nedalo mi nepoukázať na túto skutočnosť. Ak to však takto bude ďalej pokračovať, tak verím, že lesbičiek bude pomaly, no isto pribúdať, pretože zo ženou sa vydržať dá, ale so zženštilým mužom naozaj nie..
Pekný deň, Marek.
