Slováci si zaslúžia len toľko, čo majú.

V utorok som si vykračoval na autobus do práce, dobre naladený a usmiaty po predĺženom víkende. Nemal som žiadne zaťažkávajúce myšlienky v hlave, len som jednoducho obdivoval rannú Žilinu. Prišiel som na zástavku, pár minút počkal a nastúpil. V tom táto krása skončila, nakoľko som počul vetu z rozhovoru, ktorá ma nielen zaujala, no donútila ma o tom rozmýšľať.

„Slováci si zaslúžia len toľko, čo majú.“ Najprv som ostal ako obarený, však ja sám som slovák a myslím si, že všetci si zaslúžime viac, zaslúžime sa mať lepšie a mať tie ponúkané istoty našou jednofarebnou vládou.

Po dlhšom uvažovaní som si spomenul na blog od Patrika Gubu: Už dlhšie sa hanbím, že som Slovák. Nedalo mi to a znovu a znovu som si ho čítal. Dostal som sa k ďalším článkom z Maďarska, Francúzska, Španielska a či iných krajín, ktoré si svoje istoty zaslúžia alebo aspoň za ne bojujú.

Pýtate sa prečo? Predpokladám, že ste to počuli už mnohokrát a pravdepodobne aj veľa kráť čítali na blogu, ale slováci, ak sa neprebudia naozaj nikdy svoje istoty a lepšie životy mať nebudú. Ukazuje to nie len spomínaný Gubov blog, ale aj každodenné okolie vôkol nás.

Čudujeme sa, ak niekto ide do zahraničia na dovolenku a za pol roka dá na Slovensku výpoveď a odíde preč? Označujeme ho za „utečenca“, ktorý tu neostal bojovať za lepší život, no predsa by sme sa mali zamyslieť.

Sám som bol na proteste Gorila, kde ľudia namiesto toho, aby sa k nám pridali, odchádzali, no keď som vošiel do baru, na ulicu, či do práce, všade som počul pohoršenie z tohto spisu. Slováci v Bratislave sa pár krát na protestoch zabavili, ľudia v Žiline sa hodinku prešli a skončilo to prv ako začalo. Zrazu bolo ľudí čoraz menej. Na otázku, prečo, bola odpoveď jednoduchá. Lebo sa nič nedeje a nezmení. Lenže kto to musí zmeniť, kto musí prinútiť vyššie mocnosti, aby sa niečo zmenilo. Stále sme to my, no neuvedomujeme si to a nesnažíme sa o to ani myšlienkami a už vôbec nie skutkami ako v iných štátoch.

Pozrime sa na maďarov, ktorých máme tak „radi“. Prišla daň z internetu. Slovák by zanadával pri pive, čo zas ten štát robí a koniec. Maďari sú JEDEN NÁROD a ako jeden národ aj do ulíc vyšli a dokonca volali po zvrhnutí vlády.

Na spoznanie jednoty a bojovnosti francúzov, mi naozaj nebolo treba dlhé hodiny na hľadanie. Stačí zadať kľúčové slová do vyhľadávača a hneď vám vybehnú titulky ako:„ Francúzi vyšli do ulíc: Protestujú proti vláde, nechcú homosexuálne manželstvá!“, „Štrajk letísk v Paríži: Francúzi protestujú proti jednotnému európskemu vzdušnému priestoru“ alebo „Francúzi protestujú pre skúšobnú lehotu“.

Myslím si, že toto je jediná cesta, ako si dožadovať a presadzovať svoje národné myšlienky do vlády. Netreba ísť len k urne a zvoliť ľudí s vetou: „Aj tak budú všetci kradnúť a možno bude lepšie.“

Na druhej strane nevolám iba po vzburách, protestoch, či revolúcií, no jednoznačne volám po bojovnosti za istoty, ktoré potrebujeme. Sedenie pri pive v krčme a či hundranie na štát pri výplatnej páske s pohľadom na strhnuté dane, ešte nikomu život nezlepšili. Životy ľudí sa zlepšovali vždy po veľkých činoch a jeden z takých sme aj v blízkej minulosti, 17. novembra, oslavovali. Spomeňme si na to, nech si zaslúžime sa mať lepšie, pretože ako sa vraví: bez práce nie sú koláče, a to neplatí len pre prácu, ale aj pre budovanie lepšieho života pre nás, naše deti a celkovo národ.

Pekný deň priatelia, Marek.