Vlak meškal polhodinu. Tentokrát som mu za to vďačný. Prečo? Pretože to boli moje posledné minúty na území Žiliny. Následne ma čaká ešte pár hodín v Bratislave. A čo potom? Kontroly, nástup do lietadla a dvojhodinový let do Londýna.
Možno si myslíte, že tam idem s vidinou anglického sna, no opak je pravdou. Chcem naštartovať naplno roky môjho budúceho života. Priniesť sebe, rodine a spoločnosti prínosy v tom, v čom si myslím, že som dobrý. Chcem pracovať, študovať a obohacovať svoje telo i dušu o možnosti, ktoré mi Zem ponúka.
Nepredstavoval som si, že mi bude robiť taký problém opustiť naše malé Slovensko. Za dvadsať rokov mi však k srdcu prirástlo. Bohužiaľ, mi nedáva možnosti, ktoré potrebujem a tak ako indiáni blúdiaci krajinou a hľadajúci obživu i ja hľadám priestor a cestičky pre naplnenie mojich túžob.
Mám ťa rád Slovensko! Prepáč, ale moje kroky musia ísť ďalej ...
