Vzdávam to. Dovidenia!

Písmo: A- | A+

Posledné slová na slovenskej pôde. Nie sú určené pre to, aby ich ľudia čítali s hlbokým filozofickým porozumením. Sú to posledné pocity a vety obhajoby mojej osoby a duše.. Prepáčte, no na našom území, som to nezvládal...

Vlak meškal polhodinu. Tentokrát som mu za to vďačný. Prečo? Pretože to boli moje posledné minúty na území Žiliny. Následne ma čaká ešte pár hodín v Bratislave. A čo potom? Kontroly, nástup do lietadla a dvojhodinový let do Londýna.

Možno si myslíte, že tam idem s vidinou anglického sna, no opak je pravdou. Chcem naštartovať naplno roky môjho budúceho života. Priniesť sebe, rodine a spoločnosti prínosy v tom, v čom si myslím, že som dobrý. Chcem pracovať, študovať a obohacovať svoje telo i dušu o možnosti, ktoré mi Zem ponúka.

Nepredstavoval som si, že mi bude robiť taký problém opustiť naše malé Slovensko. Za dvadsať rokov mi však k srdcu prirástlo. Bohužiaľ, mi nedáva možnosti, ktoré potrebujem a tak ako indiáni blúdiaci krajinou a hľadajúci obživu i ja hľadám priestor a cestičky pre naplnenie mojich túžob.

Mám ťa rád Slovensko! Prepáč, ale moje kroky musia ísť ďalej ...

Skryť Zatvoriť reklamu