Zistil som to z vlastnej skúsenosti, toľko veľa vecí a poznatkov si medzi sebou s blízkym človekom možno nedokážete povedať ani pri kartách ako práve pri tejto hre.
A čo je natom? Niesom totiž žiadna výnimka, veď Slovenská verejnosť hádže kockami už pravidelne každý deň a čaká kedy padne tá vytúžená 6 - tka znamenajúca plnosť.(ale čoho, neviem. Každý si ju totiž vysvetľuje po svojom) Asi natom niečo bude, pretože začal som postupne zisťovať že táto navonok „nevinná“ hra v podstate symbolizuje život človeka. Ťažko mi povedať či som ja taký oneskorený za spoločnosťou alebo táto spoločnosť to nechápe, pravdou je však fakt že kto dnes nehádže kockami a nehrá Človeče, nerozumiem ako môže existovať. Alebo som sa už tak nenormálne sekularizoval, že vidím za všetkým neskutočne špinavé peniaze?(pod pojmom „špinavé peniaze si predstavujem neznáme doláriky a euráčiky uložené v Slovenských bankách). Asi sa nepoznám pretože neviem dať odpoveď na túto svoju otázku, pravdou však je fakt že nemám poznanie o tom či vôbec existuje. Ak existuje, dúfam že mi na otázku odpoviete J Pravdupovediac, niekedy sa okrem toho pýtam sám seba už „šibnutú“ otázku: pre koho vlastné hrám? Inak povedané: na čej strane vlastne som? Deň čo deň ako tak uvažujem, však prichádzam na zistenia čo zistenia že tento svet je skutočne tak nenormálne pestrý že sa v ňom ľahko a veľmi rýchlo stratíte.(aj na mieste kde sa práve nachádzate a kde práve stojíte) Návod ako tomu predísť? Odbremeňte sa! Vlastne, nemusíte, ale vo vlastnom záujme vrelo odporúčam tento krok nakoľko potom dôjde k dôsledku vášho krachu a „fatal erroru“ vášho dymenziálneho chápania podstaty života. A toto je už tak nebezpečne ťažká choroba ktorá vedie k smrti! Samozrejme, nie tej telesnej( a to je ešte krajšia tvár beztak beznádejnej situácie), lež tej ktorá hubí! Potom je to už ťažšie(ak nieje za tým definitívny koniec, samozrejme). Ak sa odbremeníte, uvidíte pred sebou žiarivo pestrý deň ktorý Vám ponúkne pohľady na nezaplatenie. Na toto má asi dar, žiaľ dnes už emeritný rímsko - katolícky trnavský arcibiskup Róbert Bezák, u ktorého som sa presvedčil že pre človeka je dôležitejšie a osožnejšie vzhľadom na jeho vlastnú dušu ak hľadá a odhaľuje podstatu spomenutého žiarivého dňa v inom človeku a takto sa on sám osebe stáva akousi malou „hviezdičkou“(Pali, samozrejme že nie tou ktorú si myslíš, lež neopísateľne väčšou) na svojom nebi aj na nebi svojho priateľa. Dokonca to sám vykrikoval v Tatrách!(Len tak naokraj, ale keď sme pritom...: chcel by som fakt vedieť koľko ľudí „kompetentných“ – takto nazývam niekedy v hneve hierarchiu, si všimlo že len v Ružomberku chodí po KUčke stelesnená Panna Mária zo Zakamenného od biskupa Vojtaššáka, príkladná sestra Faustína z Trebišova, Alfonz Maria de Ligouri zo Spiša či František Xaverský z Banskej Bystrice) Subjektívne: bolo by lepšie a priam najvyšší čas sa odbremeniť – zvlášť v Advente, pretože, zložme si ružové okuliare, že neexituje rozdiel medzi veriacim a neveriacim. Existuje, neveriaci je natom podstatne lepšie ako veriaci!(teraz ma začnite kameňovať priatelia, len očakávam spôsob...Nice to meet you J ). Neveriaci totiž nemá ako „spreneveriť depositum fidei“ ktoré pomaly už každý veriaci vytuneloval a vykradol. Človeku nestačí hovoriť a spoliehať sa na to svoje: “O, mi Iesu, dimitte peccata nostra, libera nos ab igni infernali“ alebo „sed tantum dic verbo“, (každý vidiaci vidí že to potom takto aj vyzerá...) keď sám nechápe čo to hovorí a načo sa to vlastne spolieha(pomaly prichádzam nato že debilom predsa len asi niesom...). netvrdím žeby neboli naďalej problémy, boli by však zblíženia a tento(dúfam že nie končiaci) svet to potrebuje už ako akútnu soľ. Aj nad zlato. Mimochodom, čo je dôležitejšie: soľ či zlato?
