Hoci, samozrejme USA nie sú zďaleka tým „celým svetom“, je najvyšší čas zastaviť sa, naliať si čistého vína a uvedomiť si, že výsledok z prezidentskej noci v USA nie je nič iné, len vyústenie do silného prejavenia hnevu tých normálnych ľudí, ktorí netúžia po ničom inom než po pokojnom živote bez zámienok akéhokoľvek ohrozenia ich vlastného života a nastolení aspoň ako – takej sociálnej spravodlivosti. Otázok, prečo to v Amerike skončilo tak ako skončilo je, nepochybne, v týchto prvých minútach po oznámení výsledkom mnoho, zvlášť porazená strana už istotne hľadá príčiny krachu jej smelých plánov a vízií. Neuberám jej, samozrejme, túto snahu –pravda, ktorá platí aj v tomto prípade, že z prehry sa musí poučiť, ak chce byť nabudúce ešte lepší. Na druhej strane ale pre ňu musí byť „question of day“ takisto spôsob svojej prezentácie, o to viac využitie PR keďže už dnes dávno neplatí, že najlepšie spôsob zaujatia človeka je monotónne „otáčanie prázdnej slamy“ bez akéhokoľvek nádychu aspoň vzbudenia úmyslu hľadania príčiny, čo sa chce zmeniť a ako sa chce zmeniť. Je viac než jasné, že USA porazenej strane povedali dosť jasné, že už nechcú opäť Billa Clintona ako prvého muža. (aj mentálne retardovanému človeku musí byť jasné pri spojení faktov: 69 ročná bývalá prvá dáma + kandidátka, čo za tým asi tak môže byť) Nemyslím si že Demokratická strana toto nevedela, či skôr nepredpokladala, o to viac je na mieste polemika, či by sa nenašiel v jej radoch lepší a najmä zaujímavejší kandidát s lepšou RP a kvalitnejšou a reformujúcou sa víziou – napríklad zo štátu Florida, ktorý je alfa a omega každých prezidentských volieb v USA. Otázkou je tiež fakt, či taká húfna podpora Clintonovej zo strany odchádzajúceho prezidenta Obamu nemohla byť skôr škodlivým elementom ako podaním pomocnej ruky s cieľom získania voličských hlasov, pretože vyslaný redaktor jednej nemenovanej slovenskej komerčnej televízie jasne povedal, že to, čo sme vnímali takto na diaľku zo Slovenska, v skutočnosti sa nezakladalo na pravde a Američania to chápali úplne ináč, než bolo cítiť z prejavov. Napríklad niektorých hlasujúcich voličov. Obhajoba, ktorú v tomto prípade musí ustáť sám kandidát, bola ponechaná šokujúco úplne nekompetentnému človeku. Takýmito, a nepochybne ešte viacerými „školáckymi chybami“ sa otvoril priestor na realizáciu pána Donalda Trumpa, ktorý, obávam sa, že spustí reťazec xenofóbnych nálad a presvedčení po celom svete. Nie je v žiadnom prípade náhoda: najprv na Slovensku ĽSNS – potom Brexit – teraz pán Donald Trump – čo bude najbližšie. Le Penova a Hofer? Rozpad EÚ? Kedy, ak nie teraz, sa chcú páni na „vysokých postoch“ už konečne zamýšľať, či migračná politika najmä Európy je skutočne tak dokonalá ako ju prezentujú a či spôsob, ktorý k nej zaujali je ozaj ten najlepší možný, aký by mohol byť. Či sa nám to páči alebo nie, týmto výsledkom na Americkom kontinente je v hre osud Európy a Európskej únie na ešte väčších vážkach, než aký bol včera večer. Ľudia predsa nie sú hlúpi, a ak sú, je to garancia hlasu ultrapravicovým fundamentalisticko – xenofóbnym hnutiam, čo v konečnom dôsledku bude znamenať ďalšie rozbroje a prejavy nenávisti človeka k človeku v tejto multikultúrnej spoločnosti sveta bezohľadu nato, čo sa Donaldovi Trumpovi nakoniec podarí naplniť zo svojich predvolebných sľubov a programu. (najmä tie o likvidácií teroristických organizácií, vďka ktorým, povedzme si úprimne, prezidentské voľby aj vyhral). Ktovie, akú úlohu v tomto nakoniec zohrá novozvolený viceprezident Pence… zmena, o ktorú si tak hlasne nielen Ameriká huláka, je len obyčajný dôsledok neschopnosti doterajších činiteľov, takže musí byť pre nich otázka života, či sa poberú iným smerov vedenia spoločnosti, alebo sa poberú iným smerom úplne – von z politického života.
Neviem ako by som hlasoval ja dnes v Amerike. Čo je ale horšie, neviem ako by som hlasoval vo voľbách na Slovensku, a či by som hlasoval v prípadnom referende o vystúpení z EÚ. Idea európskeho superštátu totiž, samozrejme, zlyhala – nakoľko sa to ani nedá dosiahnuť. Akosi mám pocit, že práve na multikulturalizmus predstavitelia zabúdajú. Európa nie je Amerika, a Amerika nie je Európa. Chyba je však niekde úplne inde…
