- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Je možné „prekonať“ homosexualitu vďaka dobe 50 – tych rokov minulého storočia zasadených do lokácie Amerického Connecticutu, kde na nás číha akási prirodzená norma, americký sen o dokonalej rodine?
Kde končia práva farebných, začínajú homosexuálne, iné a naopak?
Dokáže sa inakosť medzi sebou akceptovať?
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Film Ďaleko od neba nám vyobrazuje prostý príbeh z 50- tych rokov Amerického mesta Hartfort. Dokonalá rodina hlavnej hrdinky Cathy je uznávaná pre svoj vzorový život v spoločnosti. Cathy si slávu svojim spôsobom užíva do momentu kedy zhodou okolností nachytá manžela v práci s milencom. Pre hlavnú hrdinku to predstavuje nosný bod, prvok premeny jej charakteru vo vzťahu k názorom, všeobecne k jej pohľadu na inakosť. I keď je pravdou, že by sa dalo polemizovať, či predstaviteľka v rámci istého spoločenského postavenia principiálne nezastierala svoje názory. Bohužial, môžeme o tom len polemizovať. Tvorca nám nedal pojítko k jej pravému vnútornému charakteru a ak aj neskôr áno, vzhľadom na súvislosti to prichádza veľmi neskoro, čiže si divák nemôže byť úplne istý, či jej chovanie nie je podmienené vypočítavosťou atď... . Na jednej strane je to zároveň pozitívom celej veci nakoľko by v predostrení skutočných charakterových vlastností Cathy hneď v úvode mohlo spôsobiť veľkú predvídavosť deja, ktorý je už aj tak vo veľkej miere predvídateľný. Zachráni to snáď len pár sekvencií, z nich hlavne úplný koniec. V ňom sa tvorcovi podarilo vyhnúť sa zaradeniu presladených klišé snímok, vytvoriť tak istú nadstavbu, dať vážnosť jednej z ústredných tém príbehu, zbytočne ju neromantizovať a to robí príbeh uveriteľným.
Spôsob vyrozpránia príbehu vzdáva hold niektorým filmom tej doby v ktorej sa dej odohráva vo veľkej miere aj vďaka pričineniu prítomných hercov. Je zaujímavý práve v svojich detailoch, tým ako ich za seba radí, pracuje s odkrývajúcimi tajomstvami. Dobrým príkladom je sled obrazov;
1. Cathy a jej dobré priateľky sa rozprávajú v úzkom kruhu o svojich intímnych životoch. Každá predostrie nejakú historku týkajúcu sa buď priamo jednej z nich alebo ohovorením známych iba Cathy ticho mlčí. Pozornejší divák môže z toho zacítiť nefungujúci vzťah s jej manželom.
2. Nasleduje Cathyno stretnutie s Raymondom Deaganom, neďalekým susedom snažiacim sa zaradiť do spoločnosti bielych. Zároveň v ovzduší cítime ich vzájomný jemný flirt. Tento na oko jednoduchý obraz nám odkrýva charakterovú črtu hlavnej predstaviteľky už len tým, že sa dala s Raymondom do reči a neskôr
3. v treťom nosnom obraze nachytá Cathy manžela s milencom. My môžeme pochopiť prečo sa Cathy nemala problém rozprávať so susedom takmer v seberovnej konverzácii. Niekde pod povrchom cítila inakosť svojho manžela, čiže vlastnú inakosť. Zároveň možná budúca romanca medzi Raymondom a Cathy nie je úplne na prvú ako to v podobne ladiacich snímkach býva zvykom.
Takýchto detailov nachádzame počas filmu viac, nepôsobia úplne okato, rušiaco. To, že bol film zaradený do nominácii na Oscara (aj) pre pôvodný scenár nie je prekvapujúce, stačí si spomenúť už len na vynikajúco vystavanú situáciu Raymondovej lichôtky smerom ku Cathy, ktorá pretvorí otrepanú klišé hlášku v čerešničku na torte.
Rozkvitnutá čerešňa v závere by mohla chcieť naznačiť, že Cathyn románik, vznik lásky nebol úplne povrchnou záležitosťou.
Sila na oko jednoduchého príbehu vyrozprávaného Toddom Haynesom je v tom, že neuzatvára všetky príbehové línie, dovolím si tvrdiť, že ani jednu a tak necháva divákovi priestor. Zároveň zasadenie do doby v kontexte ponúkajúcich tém nerozpráva na prvú veľkú iba jemne pomedzi ne kľučkuje.
- - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -
Film mi hlavne v úvode evokoval Čiernobiely svet, Tate Taylor sa však s témou rasizmu tej doby popasoval omnoho lepšie asi aj vďaka tomu, že sa zameral takmer iba na ňu. Prvá polovica filmu zas technicky Americkú krásu ale vnútorne sa to snažilo tváriť o čosi vážnejšie, paradoxne. Za mňa akoby miestami to malo trošku bližšie k Núdzovému východu i keď kvalitatívne sa to nedá zrovnávať s ním.
