Nekonečnosť posledného súdu ukončená.
--------------------------------------------------------------
Je skutočne modrý kľúč kľúčom k podstate pochopenia celého príbehu začínajúceho sa a končiaceho na ulici Mulholland Drive?
Pozeráme sa celý čas na príbeh Betty a Rity, príbeh Diane a Camilly alebo je skutočným kľúčom k filmu fúzia týchto dvoch príbehov?
Akoby vyzerala pomyselná posledná sekunda x medzi životom a smrťou človeka?
--------------------------------------------------------------
Začínajúca hollywoodska herečka Diane Selwyn sa zamiluje do svojej kolegyne Camilly. Naivne si myslí, že jej táto láska bude opätovaná v jej očiach čistým, milovaným objektom jej citov, spomínanou Camillou Rhodes.
To sa zmení v momente, keď ju Camilla pozve na párty medzi istú smotánku Hollywoodu do vily jej budúceho muža, režiséra Adama a jeho matky prezývanej Coco. Lynchov rozostrený obraz v momente začiatku rozhovoru Coco a Diany v interiéry vily akoby chcel poukázať na emóciu, rozpoloženie postáv, ktoré sa v obraze nachádzajú, atmosféru v ktorej párty prebieha. Atmosféra, kde pomyselne tečie prúdom alkohol a drogy a z nej vychádzajúce reakcie postáv. Diane odhalí dôvod pozvania od Camille, tá sa len chcela pred hereckým, hollywoodskym zelenáčom Diane povytiahnuť, ukázať sa, pochváliť sa svojou veľkosťou, do istej miery sa s Dianou povrchne zahrávala. Camille vo svojej podstate tak trochu rajcuje ego, dať druhým najavo kto je v miestnosti pánom.
Po tomto skľučujúcom zážitku sa sklamaná ba priam zničená a láskou ponížená, dovtedy tak trochu naivná Diane, rozhodne objednať si Camillinu vraždu. Stane sa. Diana však svoje rozhodnutie a pochopenie o tak trochu prehnitom systéme prostredia v ktorom pracuje nezvláda. Jej závislosť na drogách sa stupňuje. To jej však nepomôže k upokojeniu jej duše, nezvládne to a zastrelí sa.
Myslím si, že sa divák od úvodu filmu pozerá na akúsi snovú fúziu o reálnom príbehu Diane - o tom, kto je, odkiaľ prišla, koho stretla - Camillu. V Dianinej snovej frekvencii ide o Ritu aby sa nám paradoxne príbeh nezlial do jedného. V okamihu Dianinej pomyselnej poslednej sekundy jej života a smrti zároveň, jej hlava vytvorí novú realitu medzi životom a smrťou. Za reálne situácie z jej života rozum dosádza iné postavy a pretvára tak situácie z reality do nového príbehu. Takéto zlúčenie vykonštruované Dianinou hlavou spája časti z jej reálneho života s časťami jej túžby po Camille – Rite. Tak sa vlastne stane, že Rita - Camille má nehodu na rovnakom mieste ulici Mulholland Drive, tej ulici, kde nečakane vystúpila Diane pozvaná na Camillinu, Adamovu párty akoby metafora, paradox toho, kedy Diane skutočne stratila svoje ideály, naivný, tak trochu čistý pohľad na veci a zároveň práve na tom mieste si Dianina hlava vymyslela miesto Ritinej nehody. (Ako paralela na Dianinu „nehodu“ spojenú s miestom.) Od toho momentu kedy Diane vystúpi na Mulholland Drive naberie jej reálny život iný význam, zmení sa. Podobne ako v prípade hlavou vykonštruovanou situáciou nehody Rity. Následkom čoho alebo vďaka ktorej sa spozná s Betty/ s Diane a pri spoločnej snahe zistiť kto vlastne Rita je (Rita v dôsledku nehody stratila pamäť.) sa do seba obe protagonistky postupne zamilujú.
Takže Mulholland Drive ako ulica zmeny pri Diane ale aj v prípade jej sna – túžbe po krajšom živote, po zidealizovaní okolností, ktoré v Hollywoode zažila akoby si chcela jej hlava vykresliť Camille – Ritu v ideálnom prípade, za ideálnych okolností na ktoré sa od úvodu pozeráme a ktoré vznikajú v istej nekonečnej sekunde medzi životom a smrťou, metaforickým zobrazením posledného súdu Diane. To preto na konci vidíme Diane v napoly pravdivom rozhovore s nájomným vrahom. Prvá časť rozhovoru je časť, ktorú skutočne zažila, keď si objednávala vraždu Camille – zároveň potrebná do istej skladačky na pochopenie toho čo sa stalo v realite a tá druhá s modrým kľúčom je dotvorená jej hlavou. Ide o situáciu, kedy sa Diane točí vo svojom myšlienkovom nekonečnom toku, medzi nebom a zemou, kedy nevie čo je reálne a čo nie. V spočiatku krásne snové situácie s Ritou naberú na akejsi nekontrolovateľnej časovej slučke jej hlavy, kedy sa dostáva do rovnakej situácie ako tesne pred samovraždou, keď mala výčitky za objednanie vraždy znenávidenej Camille a chce už proste konečne pokoj, posledný krát odísť z tohto sveta.
Modrý kľúč je za mňa kľúčom, ktorý otvorí na druhom svete dvere do pomyselného ticha, lenže ten kľúč dostane Diane v momente, keď si „odsedí“ svoj trest za objednávku vraždy, svoj pomyselný trest za všetky svoje neduhy alebo zlyhania, ktoré za svojho života spravila.
Lenže ono ten príbeh môže byť aj o tak trochu paranoidnej osobe Diane, ktorá si situácie v hlave vykresľuje po svojom. Príbeh mapujúci život človeka, ktorý sa vlastným pričinením, pohľadom na veci na samom konci zblázni.
Ale môže to byť zároveň príbeh obyčajnej „fetky.“
V závere dodám, že je ťažké s istotou vravieť, takto to je alebo nie je. Ono to vždy pri väčšine filmov ťažké aj bude. Tentokrát ide o Lyncha a jeho surrealizmus, ktorý vo svojej podstate premení každý jeden výklad diváka filmu na akýsi odraz jeho podvedomia, vnímania vecí (Znova – tento jav divák zažíva pri každom filme, lenže „každý“ film má jasnejšiu kostru atď. takže pri iných filmoch by mali byť aj tie divácke preklady zreteľnejšie a s určitosťou bližšie k režisérovmu výkladu.) a ak nič iné nie, tak paradoxne spomínané – nazvem to Lynchovo zrkadlo, je v tomto filme magické.
Moja rečnícka otázka (Pre vás, čo ste si vydržali čítať.) v úplnom závere však znie: môže toto zrkadlo fungovať pri všetkých divákoch ak si minimálne polovica z nich Lynchov film uprostred vypne? Ak ďalšia štvrtina síce film dopozerá ale povie si, že to čo bol za úlet? Z tej štvrtiny ľudí ktorí sa pravdepodobne filmom zaoberajú a dopozerali film tiež, prejdú podobnými filtrami ďalší ľudia. Kto potom ostane? Plní to vôbec účel, význam filmu aj za cenu toho umeleckého krásna? V čom je horšia tak často podceňovaná rozprávka alebo fantasy, ktorá má zreteľnejšiu premisu príbehu i keď pravidlá tam občas úplne nefungujú?
