Zobúdzam sa, pri jej správe,
hovorím o nežnej dáme,
Milujúcej, čo leží v tráve,
poteší mňa, aj smutné tváre.
Stále čakáš, ako sa volá?
Stále čakáš, kto je to “ona”?
Stále čakáš, znova a znova?
Raz prídem a objímem ťa, doma.
Vniesla si ma, až k vodopádu,
sedíš sama, ja ťa vidím, len odzadu.
Počuť zvuky huslí a tvoj hlas,
prišiel som za tebou, v ten správny čas.
Stále čakáš, ako sa volá?
Stále čakáš, kto je to “ona”?
Táto sloha, je len medzi nami dvoma,
stojím tu, aby som ťa objal, znova a znova.
Ona je silná, ako morské vlny,
v hlave si hrám, na gitarové struny,
píšuc si v nej text, na čierne strany,
kde vzniká príbeh, prepojený snami.
Si z mnohých puzzlí, môjho života,
žiadne rozdiely a tá podoba,
ten úsmev a radosť, čo rozdávaš,
Vodopád, kde ako Vodnár plávaš.
Zaspávam, pri tvojich správach,
častokrát, v myšlienkach plávam,
si úžasná osoba, tak sa aj správaš,
chytím ťa za ruku, na líce, bozk ti dávam.
Chceme byť lepším človekom,
pomáhať iným a byť ich liekom.
No prišla si za mnou, ako zlatá “bejby”
hovorím o tebe, ktorú som nazval “Anny”
