Dve farby, v dokonalej hre,
začala prvá, políčka dve,
začal som druhý, ako v sne,
ona je Strelec, to súhvezdie.
Bojíš sa tmy?
Ja som to svetlo, čo ti svieti,
Bojíš sa búrok?
Ja som ten orol, čo k tebe letí.
Som kráľ, okolo mňa veže,
náročná cesta, vravím žene.
Ona kráľovná, letí prvý šíp,
padol prvý pešiak, musím ísť.
S úsmevom, idem s koňom,
je tam Strelec, idem po ňom,
padá môj pešiak, nie je to o ňom,
ona chce mňa, muža s ohňom.
Nevieme, čo teraz bude ďalej,
búši mi srdce, z teba asi,
namiesto veží, mi tam stojí alej,
hnedou kreslím, tvoje oči a vlasy.
Ostali už len prázdne políčka,
zatiaľ čo nám, sa červenajú líčka.
Sme na našej Šachovnici Lásky,
je tam jedno srdce, z lepiacej pásky.
Hojíš moje rany, bez námahy,
tvoje zahalené strany, bez zábrany,
jedno políčko si Ty, jedno Ja,
raz možno budeš, predsa moja.
Posúvaš sa ku mne bližšie,
zvuky klavíru, hrajú tichšie,
náročná cesta, no prvý zvrat,
ty si to dokázala, šach - mat!
