Príchod do neznámeho mesta
Len pred pár mesiacmi som sa ocitol v meste, ktoré som ani nevedel, že existuje. Nachádza sa vo Francúzsku, je neďaleko mesta Nantes. Mestečko, ktoré sa volá "Cholet", bolo na prvý pohľad ako bežné mesto. Pripomínalo mi to Taliansko, úzke cesty, malé chodníky, autom si sa brodil pomedzi rôzne domy, niekedy si nevedel, či ideš po chodníku alebo po ceste. Príroda krásna, ale z čoho som bol viac užasnutý, boli samotné parky. Ako človeku, ktorý sa snaží písať básne, tieto miesta dávajú nové myšlienky, ale aj energiu.
Francúzština ako nový jazyk
Milujem výzvy a rád sa učím nové jazyky. Prišiel robiť do francúzskej Brasserie, je to podobné reštaurácii, len je tu rýchlejší servis a väčšina tu strávi maximálne hodinu. Po francúzsky som nevedel nič a učil som sa za behu v práci. Nebolo to jednoduché, ale motivoval som sa, že to musím dať a naučiť sa. Pracujem tu ako úsekový čašník, takže práce mám vyše hlavy, objednávky, otázky a samozrejme aj konverzácia s hosťami. Po pár dňoch som sa naučil už viac rozprávať, teraz som už na seba hrdý, že po štyroch mesiacoch mi to ide takto dobre, nie je to na výbornú, ale ani som sa nezahanbil.
Máj lásky čas?
Všetci poznáme ten čas, keď príde Máj, niekto ho ešte stále spája s Láskou, iní ho majú radi, že sa pomaly blíži leto, v tomto mesiaci sa toho stalo mnoho. Pamätám si, že som mal vtedy voľno v práci a ako obvykle, nahodil som sa do gala. Môj obľúbený outfit s košeľou a motýlikom, tu nenosí takmer nikto, takže som sa odlišoval od ostatných. Prišiel som práve na večeru, bol to bežný deň a zrazu sa objavila nová kolegyňa. Bola to mladá žena s blond vlasmi. Na prvý pohľad, veľmi sympatická a zaujímavá, niečo mi vravelo, že s tou si budem rozumie a tá intuícia ma naozaj neklamala. Pozrela sa na mňa a usmiala sa.
Komplimenty z oboch strán
Po pár týždňoch, čo sme spolu pracovali, sme sa spoločne smiali a občas aj po sebe pozerali. Raz večer prišla za mnou, keď som sa neusmieval, mal som toho dosť v práci a prišla aj únava. Prišla bližšie, opýtala sa ma, prečo sa neusmievam, že sa musím usmievať, neviem ako to dokázala, ale usmial som sa. Zrazu som si uvedomil, že niekto sa začal zaujímať. Na druhý deň v práci prišla za mnou, pozrela sa na mňa a dosekanou angličtinou mi povedala: "ty si veľmi pekný". V hlave som si len pomyslel, že to som asi len prepočul, ale ono to myslela vážne. Taký kompliment asi poteší každého, obzvlášť keď to často nepočuje, ale toto mi vyčarilo úsmev, cítil som sa lepšie, aj ma tá práca trošku začala viac baviť, aj keď som už únavne pracoval. Prišiel čas, aby som jej to opätoval, okrem toho, že som jej povedal, že je pekná, po práci sme často spolu sedeli pri sebe a hladil som ju po líci. Cítil som, že mi srdce ožilo a začal som ju mať viacej rád.
Francúzsky šarm, francúzske objatie
Už prešla nejaká doba. Zažil som v tomto meste mnoho zlých dní, ale aj pekných chvíľ. Po ďalšom mesiaci som si uvedomil, že čoskoro odídem z tejto krajiny, a preto nemá zmysel si hľadať frajerku, aj keď je veľmi zlatá a mám ju rád. Pred pár dňami som mal opäť voľno a pozvali ma do baru. Vravím si, že je to príležitosť niekam vypadnúť a trošku vypnúť. Pozvali ma na digestív, neskôr som si kúpil ešte svoj alkohol. Na niekoho máva alkohol agresívny vplyv, ja som naopak vtedy veľmi uvoľnený a príliš úprimný. Dostal som nutkanie sa jej jemne dotýkať, hladiť ju po tvári.
Myšlienky pred spánkom
Prišiel čas odísť z klubu. Kráčali sme spoločne po chodníku spoločne ešte s jednou kolegyňou z práce, prišli sme na parkovisko, kde sme sa rozlúčili. Srdce mi nedalo, musel som ju silno objať. Pocítil som teplo, ale zároveň som sa pýtam samého seba, či som urobil správne, zachoval som sa vhodne, možno ani nechcela objatie odo mňa, ale možno sa vo vnútri potešila. Kráčal som tmavou ulicou na izbu, vyšiel som hore po schodoch, otvoril dvere a sadol si na posteľ. Zamrzol som na dvadsať minút sediac na posteli, bol som ešte stále oblečený a obutý. Premýšľal som, čo sa všetko vlastne stalo cez jeden večer. Povedal som si, že tento človek mi bude chýbať, keď sa znovu vrátim na Slovensko, ale asi nie je nič zlé na tom, že prejavujeme pocity a náklonnosť voči druhej osobe. Nie som manipulátor, aby som sa hral s citmi druhej osoby, robím veci tak, ako to cítim. Zamrznutý som sedel v izbe v ktorej bola tma, cítil som len chladný vánok a premýšľal o nej. Všetky tie myšlienky do mňa vrážali, obraz jej úsmevu, jej očí, to ako sa na mňa pred pár mesiacmi pozrela, to ako sa ku mne správa, ako sa dotýkame.
2:57
To je čas, kedy píšem posledné vety tohto úryvku. Francúzsko mi dalo veľa, síce som tu ešte pár týždňov, ale skúsenosti, ktoré som nadobudol sú obrovské. Našiel som si skvelých ľudí, ktorých mám rád a zároveň som objal niekoho, koho mám rád. Bol to skvelý pocit, pre niekoho normálna vec, ale niekedy netreba slová, niekedy stačí silné a úprimné objatie na vyjadrenie lásky. Uvidíme ako to skončí, možno sa rozlúčime so slzami v očiach a možno sa rozlúčime s úsmevom, že sme spolu prežili skvelý čas v práci, ale aj mimo nej. Pravdepodobne sa stane tá prvá možnosť.
