Napriek tomu, že tento rast je naozaj vysoký (vychádza z nízkeho základu, ktorý vznikne poklesom za tento a budúci rok, takže sa nevrátime ani tam, kde sme), je pri 5-percentnom raste schodok 6% HDP pre mňa šok. Tento schodok zodpovedá 15% deficitu rozpočtu (výdavky voči príjmom) v roku 2021 a ukazuje na to, že táto vláda je napriek prítomnosti SaS etatistická rovnako ako vlády SMER-u. Každého z nás sa chystá zadlžovať hoci aj tak máme vysoký štátny dlh (60%).
Na porovnanie som zobral nášho hlavného obchodného partnera - Nemecko. Výhľad rozpočtu federálnej vlády Nemecka (spolkové krajiny majú vlastné rozpočty, takže podiel príjmov či výdavkov voči HDP je v tomto prípade podstatne nižší ako pri Slovensku) je deficit výdavkov (voči príjmom) v roku 2022 pod 3% a v roku 2023 pod 2%.
Zatiaľ som na webe nenašiel čísla odhadov príjmov a výdavkov v rokoch 2022 a 2023 pre Slovensko, uvádza sa len deficit voči HDP - 6,18% a 5,72% (dosť veľká presnosť na také nepresné vstupy). Preto som deficit rozpočtu = výdavky / príjmy - 1, len vynásobil rovnakou konštantou, ako mi vyšla pre rok 2021. Rozdiel 15% proti 3% v roku 2022 a 14% proti 2% v roku 2023 je hrozivý a niekde v uvažovaní našej vlády je asi chyba.
Dáta pre Nemcko som čerpal z tejto a tejto stránky.
Reformy majú isté počiatočné náklady, avšak už aj teraz je možné ušetriť na niektorých položkách ako sú trináste dôchodky, vlaky zadarmo, premnoženie policajtov, sudcov a úradov, dotácia VŠZP, štátne podniky, ktoré vytvárajú stratu alebo podporujú závislosti (Tipos) a podobne. Matovičovci a Kollárovci budú vždy chcieť väčší štát, hoci nie každý ich priaznivec, poslanec či nominant bude automaticky kradnúť ako "naši ľudia" (investigatívni novinári aj my skeptici však musíme očakávať veľa výnimiek). Avšak deficitné hospodárenie a veľký štát nám životnú úroveň nezlepšia. Stačí sa pozrieť na úspešnejšie krajiny ako Singapur či Estónsko, aký veľký je tam štát a či majú neustále deficity.
Zo stránky tradingeconomics.com som teda získal údaje o rozpočtoch Slovenska, Estónska a Singapuru.
Estónsko dokázalo byť 5 krát v rozpočtovom prebytku.
Singapur bol v prebytku až 7 krát za posledných 10 rokov.
Slovensko nemalo prebytkový rozpočet. Po priblížení sa k hodnotám -1% v čase celosvetového ekonomického rastu, sa Fico rozhodol zainvestovať moje dane do nákupu voličov a záchrany pred útekom do Belize.
Z google mám HDP (do roku 2018) pre tieto tri krajiny.
Čo sa týka HDP na obyvateľa, tak Estónsko ho má o 20% vyššie ako Slovensko a Singapur až o 227% vyššie ako my. Ak chceme dobehnúť vyspelejšie krajiny, tak treba robiť také opatrenia, ktoré umožnia tvalý ekonomický rast. Zadlžovanie štátu nimi nie je. Jedinou výnimkou môžu byť naklady na reformy, ktoré by mali priniesť neskôr väčšie zisky.
Na tejto stránke je očakávaný rast dlhu krajiny voči HDP od roku 2019 po rok 2022: Estónsko z 8,4% na 10,5%; Slovensko zo 48% na 60% a Singapur pokles zo 126% na 122%. V absolútnych hodnotách pre nás Singapur nie je vzorom, ale takýmto rozpočtami budeme mať po roku 2030 už vyšší dlh voči HDP my.
Veľký štát je neefektívny (aj nespravodlivý), my sami sme to v roku 1989 zistili, pretože komunisti padli z ekonomických dôvodov, nie pre potláčanie občianskych slobôd (hoci to mohla byť posledná kvapka v pohári). Naša skúsenosť s všadeprítomným štátom, ktorý nedokázal poskytovať ani základné tovary a služby by nás mala varovať pred tými, čo chcú výdavky štátu navyšovať. A nie tak dávna kríza, v ktorej Gréci znižovali dôchodky o desiatky percent, ukazuje, že aj v prípade členstva v politickej menovej únii môže mať rastúci dlh značné konzekvencie.
