V prvej časti série článkov poukážem na to, aké politické sily sa budú uchádzať o moc, aby sme vedeli, kto nám unáša štát a koho to treba v nasledujúcich parlamentných voľbách poraziť.
Voličstvo
Ako som uviedol v blogu „Prečo nie sú predčasné voľby“, rozoznávam 2 skupiny voličov – individualistický elektorát a kolektivistický elektorát.
Individualistickí voliči považujú štát za nástroje/inštitúcie spoločnosti, ktoré majú slúžiť občanom. Od strán, ktoré vytvoria vládu očakávajú dobrú správu štátu, od poslancov tvorbu zákonov v prospech spoločnosti a seba považujú za zdroj moci v občianskej demokratickej spoločnosti.
Kolektivistickí voliči ostali mentálne vo feudalizme a volia strany, pre ktoré je štát léno a voliči poddaní. Je to trochu paradox, veď kto to kedy videl, aby si ovce volili svojho baču? Ale títo voliči neomylne (to si ukážeme nižšie na volebných dátach) volia rovnakú sortu strán líšiacich sa iba tým, že niektoré kladú dôraz na vodcu, iné na národ a ďalšie na spoločenskú triedu. Všetky tieto strany potom spravujú štát tak, aby z toho mali prospech oni (feudáli) a občania majú len platiť dane a držať hubu. Prípadne im podhodia nejaký sociálny balíček (hlavne pred voľbami), aby sa udržali pri moci.
Slovensko nikdy nebudovalo občiansku spoločnosť zdola. Obdobie 1918-1938 už nemá pamätníkov ani relevanciu. Od čias Slovenského Štátu sú pri moci kolektivisti. Slovenský občan je teda zvyknutý na všemocný štát a súčasní vládcovia tento pohľad na štát upevňujú.
Vzhľadom k tomu, že kolektivistickí voliči volia strany, ktoré nedodržiavajú základný princíp demokracie a to, že zdrojom moci je občan a vláda mu má slúžiť, tak v ďalšom texte používam termín kolektivistické strany a nedemokratické strany ako rovnocenný. Demokratické strany sú tie, ktoré uznávajú, že zdroj moci je občan a vláda mu má slúžiť.
Nacionalisti
Prvou skupinou voličov nedemokratických strán sú nacionalisti. Maďarskí spoluobčan obhospodarujúci svoju vlastnú pôdu je pre nich nepriateľ, zatiaľ čo matičiar, či iný nacionalista poberajúci eurodotácie na cudziu pôdu je pre nich ten dobrý.
Typickými regiónmi, kde nacionalisti získavajú podporu sú tie, kde Maďarov nikdy nevideli. Sú to Kysuce, stredné Považie, Orava či Horehronie.
Starí rodičia volili ľudákov a mali sa počas slovakštátu bez Židov a Čechov dobre. Ich deti volili v roku 1946 SNS, lebo nemali inú alternatívu (a medzi jej kandidátmi by sa našli aj nejakí ľudáci). Títo voliči by stranu SNS asi volili aj keby bol na jej čele Ivan Mikloš. Reagujú len na tie tri písmená, ktoré si ani nerozložia na správny názov - Slovenská národná straka.
Z mapky vidno, v ktorých regiónoch opakovane (aspoň 4-krát z posledných 5-tich parlamentných volieb) získavajú viac ako v celoštátnom priemere (ten je zhruba 10 % za posledných 5 volieb). V iných obciach majú nacionalisti nadpriemerné výsledky, ale občas im ich voličov preberie iná nedemokratická strana (SMER ?).
Boľševici
Ďalšou skupinou kolektivistických voličov sú boľševici. Pre nich je dôležité, aby politici sľubovali väčšiu rovnosť, viac prerozdeľovania, viac zdanenia bohatých. Ich nepriateľom je podnikateľ, ako aj každý bohatý človek bez ohľadu na to, ako k bohatstvu prišiel. Veria, že koláče môžu byť bez práce, obedy zadarmo, mnohí to predsa zažili za socializmu. V posledných rokoch volia títo voliči SMER, ktorý ale považujem za vodcovskú stranu. Ostatné ľavicové strany (KSS, ZRS) majú momentálne zanedbateľnú podporu, napriek tomu úspechy napríklad z roku 1994 (spolu až 24%) ukazujú, že boľševici ešte nevymreli, len im SMER pripadá dostatočne ľavicový.
Nasledujúca mapka ukazuje regióny, kde majú boľševici tradične silnú podporu. Ich celkový priemer za posledných 5 volieb je len 3.9%, ale v niektorých regiónoch sú nadpriemerne úspešní (15% a viac).
Voliči vodcov
Treťou skupinou kolektivistických voličov sú voliči vodcov. Pre týchto nie je až také dôležité, či ich vodca má ľavicové alebo pravicové názory. Dokonca ani to, či je nacionalista. Volia stranu, pretože ju vedie človek, ktorý vie buchnúť po stole a pôsobí dominantne. U nás to v minulosti bol Mečiar, neskôr Fico. V Česku je takým prípadom Babiš, ktorý rozhodne nie je ľavičiar či nacionalista, vyzerá byť len technokrat, ale riadi stranu ako firmu a je to veľký šéf. Toto voličom stačí, vodca je zemepán. Tu je to úplne priamočiare, pri nacionalistoch a boľševikoch môžu byť strany s viacerými silnými osobnosťami, pre voličov vodcovských strán by to bol problém. Len jeden môže byť autokrat. Z toho dôvodu sa mohli v SDĽ objaviť figúrky ako Migaš, či v SNS slabučký Prokeš. Nemali autoritu, ale ich voličstvo hlasovalo podľa iných kritérií ako táto tretia skupina voličov.
Súčasný stav
Súčasný stav je taký, že strana SMER pokrýva všetky tri typy kolektivistických voličov a preto tak dominuje.
Najmenšou skupinou sú momentálne boľševickí voliči. Títo majú v posledných 5 voľbách priemernú podporu 3.9%. Pravdepodobne dávajú prednosť SMER-u pred skutočnými komunistami, či robotníckymi stranami. Nebývalo to tak, ale v podstate od konca 90-rokov nastáva pokles podpory. V roku 2002 ešte získali spolu 9.7%. V posledných dvoch voľbách boli takmer úplne eliminovaní (0.9% a 0.7%), ale bývalí voliči SMER-u sa v nasledujúcich voľbách niekam preskupia.
Druhá najväčšia skupina sú nacionalisti. Priemerná podpora za posledných 5 volieb je 9.8%. Títo naopak rastú. Vo voľbách 2002, 2010 a 2012 mali asi 7%, v roku 2006 12.1% a v posledných voľbách v roku 2016 až 16.8%. Už teraz tu existuje k dlhodobo dominantnej SNS alternatíva, ktorá nie je o nič lepšia.
Najväčšou skupinou sú vodcovské strany. Tieto majú v priemere podporu 38.8%. Najviac získali v roku 2012 – keď sa dostal opäť k moci SMER - až 45.3%. Aj lídri ostatných nedemokratických strán sa snažia pôsobiť ako autokrati (a koniec koncov sa to prejavuje aj u mnohých predsedov demokratických strán).
V ďalšom článku sa pozriem na výsledky parlamentných volieb od roku 2002 z pohľadu podpory strán podľa ich kategorizácie. Použijem pritom aj sociálne a demografické dáta zo sčítania obyvateľstva z roku 2011, aby som poukázal na vzťahy medzi sociálnym statusom či vzdelaním a podporou jednotlivých kategórií politických strán.
