Ako hodnotiť ekonomické úspechy vlád?
Jednou z možností je pozrieť sa na ekonomické ukazovatele. Ak sú dobré, tak vláda má úspech. Ale toto je dosť povrchný prístup. Môže platiť len v prípade, ak vláda rozhoduje o celej ekonomike. V skutočnosti však vláda nemá až taký vplyv a aj vláda, ktorá nerobí žiadne výrazné zásahy do ekonomiky môže mať dobré ukazovatele. Rovnako dôležité je rozlíšiť relatívne a absolútne hodnoty. Ak by sa brala do úvahy len absolútna hodnota ukazovateľov, tak taký Mugabe by o sebe mohol vyhlásiť, že je najlepší ekonóm sveta, jeho krajina zažila mnohotisíc percentný rast HDP (vyjadrený v zimbabwských dolároch, ktoré ale mali infláciu dosahujúcu 200 000 000% ročne).
Z toho dôvodu som porovnal hlavné ekonomické ukazovatele Slovenska s Českou Republikou. Nechcem tým zneužiť našu najtypickejšia vlastnosť - závisť. Ide len o to, že prepojenie s Českom je silnejšie ako s inými krajinami. Tvorili sme spoločný štát, máme veľa spoločného. Aj reálnosť ekonomických ukazovateľov v živote ľudí si mnohí ľudia žijúci v blízkosti Česka môžu ľahko overiť návštevou za štátnu hranicu. Vždy sme boli ekonomicky zaostalejší, ale za posledných 100 rokov sa Česko snažíme viac-menej úspešne dobiehať. Preto je práve Česko najvhodnejším kandidátom pre porovnanie ekonomických ukazovateľov.
V Česku vládli všelijaké zlepence strán, ktoré často nemali spoločné názory na ekonomiku. Naopak na Slovensku, s výnimkou krátkeho obdobia v roku 2011-2012, vládne SMER, ktorému do ekonomických rozhodnutí žiadna spoluvládna strana nikdy nehovorila. Koaliční partneri strany SMER vždy boli a sú poslušní a uspokoja sa so svojim podielom na hostine a realizovaním svojich špecifických priorít.
Nezamestanosť
Dáta k nezamestnanosti som čerpal z eurostatu. Vo februári 2010 dosiahla nezamestnanosť lokálne maximum v ČR aj v SR (po kríze 2008). V Česku to bolo 7,8% a v SR v 15%. V apríli 2018 je v ČR 2,2%, v SR 7,4% - teda minimum za obdobie zaznamenávané eurostat-om.
Takže v ČR sa zamestnalo 5,6%, zatiaľ čo u nás až 7,6% obyvateľov. To by mohlo naznačovať, že sme lepší. Ale v skutočnosti je znižovanie nezamestnanosti z nízkych čísel veľmi náročné, lebo k dispozícii ostávajú len veľmi nevzdelaní, hlúpi a leniví. Preto je lepšie pozrieť sa na pomer. V ČR klesla nezamestnanosť až o 70%, v SR len o 50%.
Takže sme horší.
HDP
Dáta pre porovnanie HDP som čerpal z eurostatu, z tejto linky. Získal som tak hrubé dáta vyjadrujúce HDP krajiny v národnej mene.
Na základ kurzu CZK/EUR (zobral som priemerný kurz v každom zo sledovaných rokov) a na základe počtu obyvateľov SR a ČR z wikipédie som si potom spočítal HDP na obyvateľa v eurách.
HDP na hlavu v ČR bol v roku 2010 o 20% vyšší ako v SR. V rokoch 2011-2014 pomer klesal vďaka vývoju v ČR (hlavne kurz CZK/EUR), kde nastal pokles z hodnôt okolo 15600 EUR na hodnoty pod 14900 EUR. Na Slovensku v tomto období pokračoval mierny rast. Od roku 2014 do roku 2017 sa však pomer HDP zvyšuje v prospech ČR. Takže nášho vyspelejšieho suseda nedobiehame, ale on sa nám vzďaľuje. V roku 2014 mali na obyvateľa v ČR len o 6% vyššie HDP ako u nás. V roku 2017 majú takmer o 16% vyššie HDP.
Aspoň za obdobie o roku 2014 sme opäť horší ako Česi.
Štátny dlh
Aj tu som čerpal z verejne dostupných dát eurostatu. Do grafu som pridal pre porovnanie aj susedné Rakúsku, ktoré je veľmi zadlžené, celú EÚ a Dánsko, ktoré je akýmsi etalónom funkčného štátu malej európskej krajiny.
Socialistické Dánsko (s podielom zamestnancov vo verejnom sektore nad 30%) dokázalo od roku 2006 do roku 2017 zvýšiť svoj dlh z 31,5% na 36,4%, čo je len 5% nárast (resp. o 1/6 pôvodnej hodnoty).
Slovensko dlh 31% z roku 2006 zvýšilo až na 50,9%, teda o 20% HDP (resp. o 2/3 pôvodnej hodnoty).
Česko zvýšilo dlh 27,7% v roku 2006 na hodnotu 34,6% v roku 2017, spolu o takmer 9% (resp. o 1/3).
Aj také zadlžené Rakúsko narástlo z 67,3% v roku 2006 na 78,4% v roku 2017, takže len o 11% (o 1/6 pôvodnej hodnoty).
A celá Európska Únia narástla z 60,2% na 81,6%, t.j. o 21% (o 1/3).
Z hľadiska relatívneho nárastu štátneho dlhu sme na tom najhoršie, prejedanie budúcnosti je ďaleko intenzívnejšie ako v ČR.
Keď porovnám rovnaké obdobie ako pri nezamestnanosti či HDP, t.j. od roku 2010 (po finančnej kríze 2008), tak sú rozdiely ešte viditeľnejšie.
V ČR dokázali v danom období klesnúť z 37,4% na 34,6% (t.j o 2.8%, resp. 1/14).
V Dánsku poklesli z 42,6% na 36,4% (t.j. o 6.2%, resp. 1/7).
Ešte aj v Rakúsku klesol podiel dlhu na HDP.
Len na Slovensku v tomto období narástol podiel dlhu z 41,2% na 50,9% (t.j. o 9.7%, resp. 1/4).
Takže kým ostatné krajiny dokázali konsolidovať svoj štátny dlh, SMER je taký skvelý ekonomický majster, že dlh zvyšuje. A to pritom neustále zvyšuje aj dane. Rovnako by to vyzeralo, ak by existovali zločinecké skupiny, ktoré by ovládali/vlastnili stranu SMER a mali pritom stále väčší a väčší apetít po verejných financiách. Ako nám však tvrdí polícia a prokuratúra, peniaze sa určite nekradnú, ale dobre investujú.
Za posledné 2 vlády strany SMER sme opäť horší ako Česi.
Platy učiteľov
Čerešnička na záver. Všetci vieme, že hlúpy a nevzdelaný volič naletí populistom, demagógom a extrémistom (nemyslím tým len SMER) a krajina, kde je takýchto ľudí príliš veľa je odsúdená na ekonomické problémy (viď Grécko). Preto je dobré, keď sa školstvu darí. Ale ani školstvo nie je ekonomickým úspechom tejto a ani ostatných vlád SMER-u.
Nedávno zvýšili platy plošne v ČR o 15%, u nás o 6%. V tomto roku plánujú v ČR nárast o 10%, u nás možno bude tých 6%. Obe krajiny majú rovnaké problémy, príliš veľa učiteľov je spokojných s miestnom štátneho zamestnanca a nechce riskovať. Navyše mnohé školy by sa mali zlúčiť, pretože školopovinných detí ubúda. Znamená to, že obe krajiny potrebujú najprv reformy a potom peniaze. U nás sa nejaké drobné nájdu, v ČR ich však opäť nachádzajú viac. Rozhodne by som stav školstva nepokladal za úspech vlád SMER-u.
Summa summarum
Ako je to teda s ekonomickými úspechmi vlády SMER-u? Žiadne nie sú. Ako obyčajne, je to lož. Ekonomické parametre sa zlepšili nie vďaka vláde, ale napriek vláde.
