Boris Kollár preráža dno

Písmo: A- | A+

Boris Kollár nikdy nedisponoval charakterom. Kamarátil sa s mafiánmi, z niektorých spoločných fotiek je už posledným preživším. Nedávne označenie vyšetrovateľa Čurillu za hlavu mafie je prerazením už dosť nízko ležiaceho dna.

Boris Kollár ja bývalý mafián (ak také niečo môže byť) a nie je vo väzení len preto, že bol malou rybou a zločiny spred 30-tych rokov sú už premlčané, takže dnes by ho za to už nikto nestíhal. Jeho súčasné pôsobenie a "podnikanie" je plne legálne, zákon určuje odmenu za hlasy vo voľbách aj za poslanecké miesta, toto všetko mu patrí.

Napriek tomu je rovnaký ako všetci zločinci, má veľa, chce mať viac a zároveň má strach pred spravodlivosťou. Agenda nájomných byty a plošného podplatenia neplatičov má preňho len pozitíva - upevní si svojich voličov, odvráti pozornosť od Pčolinských a ďalších jeho nehodných nominantov a určite počíta s tým, že mu niečo z tohto projektu kvapne.

Toto všetko by bolo v súlade s jeho mentálnym nastavením, avšak v situácii, keď hrozí, že mu polícia a súdy klepnú po prstoch (zatiaľ len jeho ľuďom), tak zvolá tlačovku a plný emócií povie aj to, čo si myslí a malo ostať nevyslovené. Takto označil policajta-vyšetrovateľa, ktorý má úspešnú minulosť a mal by mať pred sebou úspešnú kariéru, za mafiána, dokonca hlavu mafie. Fakt, že sudca, ktorý možno sám skončí vo väzbe (čo naznačujú jeho prepojenia s inými už obvinenými sudcami) neprihliadal na obvinenie a zobral vyšetrovateľov NAKA do väzby za plnenie si svojich povinností, nedáva nikomu právo prejudikovať niekoho vinu a označovať niekoho za mafiána.

Iste, nie každý zločinec je odsúdený, ale toto nie je jasný prípad. Ak by dnes napríklad generálny prokurátor Maroš Žilinka v priamom prenose spáchal vraždu a uplatnil by na seba paragraf 363 rovnako ako to urobil predtým (raz asi nezákonne cez námestníka, ktorý nebol prvý námestník, navyše v prípade, keď nebol nikto obvinený), tak by bolo v poriadku ho označiť za vraha, hoci M.Ž. by za to nebol odsúdený (nebola by ani podaná žaloba) a mohol by tak vyhrať súd o poškodenie dobrého mena. Tento prípad je iný a atakovaný nebol verejný činiteľ či politik, ale radový policajt a občan.

V sporoch o ohováranie som v zásade proti uplatňovaniu trestného zákona, má to riešiť občiansky zákonník. To sa týka takého bežného susedského ohovárania. Rovnako by politik mal mať menšiu ochranu voči kritike (vrátane slobody ho označiť za mafiána). Politik musí byť kontrolovaný. Ak si politici nadávajú a klamú na seba v parlamente ale aj mimo, takéto spory nemajú riešiť súdy a ak to občas prestrelia (Fico voči Radičovej a dnes Fico a Matovič voči Kolíkovej), tak sa to má riešiť občianskym poriadkom a zverejnením ospravedlnenia.

V tomto prípade si nemyslím, že stačí ospravedlnenie. Podľa mňa sa na Borisa Kollára má uplatniť § 373 trestného zákona 300/2005 Z. z. Dovolím si ho odcitovať, myslím, že písmeno 2c na tento prípad platí, takže trest 2-5 rokov:

(1) Kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a spôsobí ním značnú škodu,
b) z osobitného motívu,
c) verejne, ...

Súd by navyše vďaka obave, že obvinený bude pokračovať v trestnom čine, mohol podľa §71 písmeno 1c trestného poriadku 301/2005 Z. z. vziať Borisa Kollára do väzby.

Skryť Zatvoriť reklamu