Aké sú motivácie pre deforestáciu
Nedávno som začal písať o globálnom otepľovaní a ako environmentálnu hrozbu som identifikoval skôr odlesňovanie ako industrializáciu západných krajín. Potom som náhodou v novinách Le Figaro našiel veľmi zaujímavý rozsiahly článok o odlesňovaní: http://grand-angle.lefigaro.fr/deforestation-anatomie-desastre-environnement-enquete .
Dlhoročné motivácie pre deforestáciu bývali ťažba dreva a rozširovanie plochy určenej pre poľnohospodárstvo. Obidve tieto motivácie sa vyskytovali a vyskytujú aj u nás.
Kedysi na Hornom Liptove pri Važci končil les pri dedine, neskôr tam miestne JRD začalo zaberať plochy lesa a teraz sú lesy vytlačené dosť ďaleko. Ťažba dreva u nás tiež funguje systémom, že keď je vlastník lesa štát (väčšinou), teda nikto, tak sa obnova nedeje v takej miere ako má. Okolie Bratislavy taktiež stráca lesnú plochu. Posledné desaťročie nastal pokles skutočnej lesnej plochy aj u nás, takže tento problém sa týka aj Slovenska.
V okolí miest pribúda motivácia rozširovania zastavanej plochy. Rozširovanie miest na úkor lesov je čiastočne kompenzované presunom obyvateľstva z dedín do miest a nárastom lesov v odľahlejších častiach krajiny.
Globálne čísla hovoria, že v Európe plocha lesov pribúda (viď interaktívnu mapku http://blogs.worldbank.org/opendata/chart-where-have-forests-been-lost-and-gained?CID=CCG_TT_climatechange_EN_EXT). Je možné, že tieto čísla sú ovplyvnené "správne" upravenými štatistickými dátami (aj Slovensko má oficiálne nárast plochy lesov), ale podstatu problému napriek tomu zachytávajú. Svet stráca lesy v krajinách, ktorých obyvatelia majú vážnejšie problémy ako ekológiu.
Po napísaní tohto blogu som si pozrel Focus Václava Moravce na ČT24. Odborníci z rôznych oblastí diskutovali o funkcii lesa, odlesňovaní a prognóze pre ČR. Niektorí tam potvrdili, to čo spomínajú štatistiky, teda nárast plochy lesa a dokonca aj objemu dreva v lesoch. Slovensko je v mnohom menej civilizované než Česká republika a vychádza z vyšších plôch lesov, ale aj u nás sa objavujú iniciatívy za záchranu našich lesov. Z hľadiska celého sveta sú naše lesy omrvinkou. Problém odlesňovania je v dĺžke doby, kým strom vyrastie a začne dostatočne plniť svoje funkcie v oblasti fotosyntézy či zachytávania vody. Spíliť strom sa dá v priebehu minút, no kým vyrastie trvá roky. Navyše keď už niekto v Brazílii či Indonézii získa pôdu bývalého lesa, nebude sa jej chcieť vzdať. Preto dokáže tak rýchlo klesať plocha lesov aj v celosvetovom merítku.
Akú rolu tu hrá Západ?
Kým krajiny tretieho sveta s veľkými plochami lesov neboli dostatočne rozvinuté, ich zaberanie lesa bolo pomalé. Zisk z dreva bol vždy celkom zaujímavý, ale až zisk z produkcie palmového oleja na plochách vyklčovaných lesov je asi to, čo zrýchľuje tento proces.
Hlavnou príčinou podľa odborníkov oslovených v spomínanom článku teda nie je obchod s drevom, ale poľnohospodárstvo. Predstavuje dôvod pre až 80% odlesňovania v tropických oblastiach.
Západné krajiny sa k svojim lesom správajú celkom dobre. Budúce generácie sú vďaka masívnej ľavicovo-zelenej propagande (hlavne na západných vysokých školách) vedené k ekologickému správaniu. Budú podporovať štátne zásahy, ktoré budú mať deklarovaný zámer zvyšovania plochy lesov. Nie je teraz dôležité, že štát robí všetko neefektívne, dôležité je, že títo voliči budú zaujímaví práve pre ľavicové strany, takže možno očakávať, že environmentálna situácia na Západe sa bude zlepšovať. V tomto smere verím, že aj občania Slovenska sa budú viac zaujímať o svoje lesy. V každom prípade, na rozdiel od krajín tretieho sveta, má aj u nás verejnosť väčšiu možnosť ovplyvniť odlesňovanie.
Hoci mnohí títo ľavicovo orientovaní voliči sú zároveň odporcovia konzumizmu, hlavná voličská základňa tých istých ľavicových strán, teda sociálne slabší, touto chorobou súčasností trpí. Konzumizmus sa prejavuje potrebou mať neustále nové a nové produkty, ktoré sa vyrábajú práve v krajinách tretieho sveta. Západ má najväčší konzumný záujem v „hi-tech“ produktoch, čo spôsobuje nárast bohatstva krajín tretieho sveta vďaka ťažbe surovín a ich spracovaniu. Toto samotné je ešte malý tlak na odlesňovanie. Globalizácia v potravinárstve spôsobuje, že Západ míňa veľké peniaze na produkty napchaté lacným palmovým olejom. Miesto lokálnych potravín kupujeme lacné potraviny z trópov (pretože konzumizmus nám velí mať nový smartphone a na strave musíme/chceme ušetriť). A dopyt po palmovom oleji či iných potravinách poháňa odlesňovanie za účelom získania poľnohospodárskej pôdy.
Krajiny tretieho sveta ničia svoje životné prostredie, zbavujú sa lesov, ale ich dôsledky musia znášať všetci. Pozrite si na tomto obrázku, ktoré krajiny najviac deforestujú.
Ak chce byť Západ skutočne environmentálny, musí sa tak chovať nielen doma, ale pôsobiť tak, aby ovplyvnil motivácie krajín tretieho sveta. Teto krajiny nikdy neprešli vývojom spoločnosti, ktorý by spôsobil, že miestni vládcovia budú prihliadať na záujmy miestnych ľudí, ktorí si nebudú chcieť zničiť svoje životné prostredie. Ako ukazuje príklad požiarov v Indonézii v roku 2015, civilizovaná, vyspelá a ekologicky orientovaná spoločnosť ako je Japonsko škodí planéte menej (resp. produkuje menej CO2) ako necivilizovaná, zaostalá a neenvironmentálna Indonézia. Populačná explózia v krajinách tretieho sveta (čiastočne spôsobená napríklad zlepšeným zdravotníctvom, za čo skutočne môže Západ) bude situáciu iba zhoršovať. Ľudia v Kongu majú iné priority ako ekológiu. Ale majú západné technológie (čítaj buldozéry), ktorými dokážu svoju krajinu zdevastovať.
Čo môže Západ urobiť
Západ môže urobiť málo vecí, ktoré budú mať vždy len nepriamy a často veľmi malý vplyv na odlesňovanie. Nerobiť nič však vec nevyrieši.
Západ by mal prestať podporovať populačnú explóziu v krajinách tretieho sveta a to tým, že nebude investovať do tamojšieho zdravotníctva a ak (kvôli lepšiemu pocitu ľavičiarov), chce v krajinách investovať, mal by tam skôr podporiť antikoncepcie, sterilizácie a školstvo. Bez zastavenia premnožovania hlavne v Afrike nebude možné nielen zachrániť konžský prales ale ani zabrániť prílevu utečencov či celosvetovým epdémiám chorôb. Viac sa chystám napísať v inom blogu.
Západ tiež môže selektívne podporovať tie krajiny, ktoré budú konať v prospech životného prostredia, napríklad tak, že plocha lesov bude u nich narastať a nie klesať. Podpora by mala byť v podobe zníženia dovozných ciel.
Naopak krajiny, ktorým lesy budú ubúdať by mali byť potrestané vysokými clami. A to sa môže týkať aj "vyspelých" krajín ako je Slovensko. Európska Únia však aspoň formálne podporuje nárast lesov, aj keď na Slovensku to môže byť realizované podobne ako alobalová ekologická podpora spaľovania drahého a nekvalitného hnedého uhlia.
Keďže lacné potraviny z palmového oleja kupujú hlavne chudobní a títo volia ľavicu, čiže akceptujú štátne zásahy, môžu ľavicoví politici zdaniť produkty s palmovým olejom. Ekologicky orientovaná inteligencia by sa mala pre „bojkot“ produktov, ktoré vznikajú vďaka ničeniu prírody vrátane odlesňovania, rozhodnúť sama.
