Presnejšie by bolo povedať, že Fico za svojich 14 rokov vládnutia dosiahol nárast zadlženia z 32% na 63% a zároveň vyšší rast cien ako rast HDP. Pekné grafy k tomu pripravil Ivan Bošňák.
Skôr ako sa dostanem k detailom tohto úspechu súdruha Fica, pripomeniem niečo o socializme a zvlášť o socializme na Slovensku.
Čo je socializmus
Zaplaťte viac daní štátu a on sa o vás dobre postará.
Ako pekne píše Roman Joch v článku o Margaret Thatcher, vyspelé západné krajiny od 20-tych rokov 20. storočia neriešili otázku, či veľa alebo málo štátu, všade bol na vzostupe socializmus a otázka bola len či demokratický, autoritatívny alebo totalitný. Ako správne ku koncu 2. svetovej vojny píše Friedrich Hayek, socializmus je cesta do nevoľníctva.
Slovensko však aj demokraciu aj kapitalizmus dostalo neskoro a zvonka. Rurálne obyvateľstvo nemalo takmer žiadne kapitálotvorné elity, demokratov tu bolo pri zrode ČSR asi päť. Česká časť krajiny mala vyspelejší priemysel aj školstvo, takže aj kapitalizmus aj demokraciu prijala postupne a lepšie ako naša.
Prirodzeným dôsledkom kapitalizmu, teda slobody vlastniť majetok a podnikať, bol vzostup pár spoločností až na úrovne oligopolov či monopolov (inteligencia ani odvaha nie je distribuovaná ako Gaussovo rozdelenie, ale skôr je ten pravý koniec veľmi úzky, teda je veľmi málo jedincov, ktorí extrémne vynikajú) ako aj nárast vrstvy robotníkov. Títo potom tvorili elektorát socialistických strán.
Budovanie socializmu v rokoch 1948-1989 hlavne na Slovensku zanechalo stopu v podobe vymazania spomienok na nesocialistické zriadenie a tak predstava, že by niečo nemal robiť štát bola automaticky považovaná za divnú a nie prirodzenú. Otázku Čo je štát? si tu takmer nikto nekládol od čias Masaryka.
Na Slovensku sme nikdy nemali (ekonomicky) pravicovú vládu a doteraz len 2 pravicové politické strany. Prvou bola DS pred pohltením SDK, ktorá získala s predsedom Ivanom Miklošom vo voľbách 1994 len 3,4%. Druhou jej OKS, ktorá do parlamentu kandiduje na kandidátke SaS a niekoľkokrát tam dostala až 4 poslancov.
Ostatné politické strany boli buď propodnikateľské a nie priamo ekonomicky pravicové (SDKÚ, SaS) alebo im väčší štát tak ako väčšine vyhovoval a jeho zmenšenie si nevedeli predstaviť. Preto je zmenšovanie štátu, ktoré viedlo k ekonomickému rastu v rokoch 2000 - 2006, prekvapivý a šťastný výsledok, na ktorý však voliči zareagovali voľbou tých, čo sľubovali pečené holuby.
Prečo je štát vo všetkom horší ako súkromný sektor
Už som to písal viackrát, tak len stručne.
Súdnictvo - súdy rozhodujú pomaly (rok a pol kým začne proces s Norbertom Bödörom), berú dôkazy ako sa im hodí (autentické vyjadrenia Kočnera alebo z poľovníckej chaty nie, zmanipulovaná a zostrihaná výpoveď J.C. krátko po udalosti v Handlovej áno), majú vlastné záujmy (len 100 z 1500 vadí Harabin a jeho ohýbanie práva, stovkám sudcov vadí, že sudcovia Špeciálneho súdu mali dostať vyššie platy, pretože súdia zložitejšie prípady). Ľudia si väčšinu sporov vedia vyriešiť rýchle aj sami.
Občania však potrebujú hoci menej efektívnu, ale nestrannú súdnu moc a to je úloha, ktorú môže plniť iba štát.
Prokuratúra a polícia - aj tu vedia súkromní vyšetrovatelia byť efektívnejší, SBS urobí poriadok rýchlejšie. Ale opäť tu potrebujeme rovnosť pred zákonom.
Obrana - naši vojaci sa učia vzdávať, veď ten Rus odíde. Opäť, ochrana územia štátu z vonka je len a len úloha toho štátu, budovanie súkromných armád je cesta do pekla a je príznačné, že sa do týchto paramilitantných zložiek púšťajú tí, ktorí chcú demokracii vykrútiť krkom.
Zdravotníctvo - tu si socialisti myslia, že zdravotníctvo má byť štátne a ekonomickí liberáli na to nevidia dôvod. Skutočne, štátne lekárne, štátni výrobcovia zdravotných prístrojov, štátne odborné ambulancie či štátne nemocnice sme tu mali 40 rokov a zdravie ľudí na tom nebolo dobre. Problém nie je v súkromných poisťovniach, ktoré hospodária so ziskom (to slovo irituje každého správneho socialistu), pričom za škandál sa považuje, že vôbec majú zisk, ale štátna poisťovňa. Tá prepláca predraženú starostlivosť, prístroje či služby, avšak nemocniciam platí menej ako súkromné poisťovne, ale každoročne vyrobí dlhy vo výške desiatok či stoviek miliónov eur. Prospelo by nám viac poisťovní a kvalitná regulácia. Ale socialisti nechcú a nevedia regulovať. Fico sa síce vyhráža zoštátnením súkromných poisťovní, ale on bol jediný politik, ktorý chodil k Haščákovi piť kolu a konšpirovať. Ďalší problém sú klesajúce platby za poistencov štátu.
Školstvo - ani tu si socialisti nevedia predstaviť súkromné školy. Bojujú proti nim a pritom štátne (zamaskované ako verejnoprávne) vysoké školy si kupujú pre svojich dekanov luxusné autá za 77 000 eur, čo sa ešte verejnosti predá ako šetrenie, pretože Žilinská univerzita (aj taká existuje?) má auto za 93 000.
Štátu neubúdajú zamestnanci ani po tom, ako sa minú miliardy na digitalizáciu. Ešte stále od nás úrady požadujú doklady, ktoré sami majú. Súkromný sektor je v tom lepší, pretože by sa na trhu neudržal.
Ako Fico riadi tento štát
JUDr. Robert Fico sa dostal k moci po predčasných voľbách (vďaka KDH) v roku 2006. Ekonomické reformy Ivana Mikloša začínali prinášať ovocie, v roku 2006 bol rast 8,9% a v roku 2007 až 10,7%. A nie, Fico s tým rastom nemal nič spoločné, to je ako keby si nejaký sedliak (sme predsa postsedliaci), myslel, že za dobrú úrodu zo sadu môže ten, kto ten sad vlastní rok a nie ten, kto tam tie ovocné stromy vysadil a roky sa o ne staral. A nová fabrika tiež neprodukuje za mesiac od položenia základného kameňa. Pozitívne dopady Miklošových reforiem sa prejavovali aspoň do roku 2008, potom sa už prejavili Ficove zásahy (rozkrádanie spolu s kumpánmi z HZDS a SNS), ten najväčší (zásah do 2. piliera) nás stál miliardy eur.
Potom sa Fico dostal k moci po ďalších predčasných voľbách (vďaka Dzurindovi), keď v roku 2011 musel Ivan Mikloš konsolidovať deficit z 6,2% na 4,3%. Fico nás opäť zadlžoval a hoci nastali časy ekonomického rastu v celej Európe a Fico nemal žiadneho koaličného partnera, ani len tú diaľnicu do Košíc nepostavil, nieto aby mal prebytkový rozpočet. Pravidelná predvolebná korupcia, zameraná hlavne na dôchodcov - zastropovanie veku do odchodu na dôchodok, zníženie podielu do 2. piliera, dodatočné dôchodky - zaviedli trvalé náklady, ktoré bude ťažké odstrániť (dôchodcom by mali dôchodky klesnúť o štvrtinu, kto si na to trúfne?).
Krátka epizóda Radičovej vlády a ešte kratšia úradnícka vláda Ódóra robili, čo mohli, aby sa naše financie vyvíjali lepším smerom. A Matovičova vláda musela čeliť pandémii, čo ale boli skôr jednorazové výdavky a navyše sa vďaka Ficovi a nadúmrtiam dôchodcov, trochu zlepšila demografická situácia (Ficovi nevadilo obetovať pár tisíc svojich voličov, lebo vedel, že protipandemická rétorika mu ich viac pritiahne z extrémistickej a konšpiračnej scény).
Aký je dnes stav?
Podľa Bošňáka boli výdavky štátu v roku 2006 na úrovni 21 mld. €. V roku 2025 na úrovni 67 mld. €. Rozpočet na rok 2006 mal výdavky 330 mld. SKK (9,3 mld. € pri priemernom kurze 35,5 SKK/EUR) a schválený rozpočet na rok 2026 ich má vo výške 32,9 mld. €, čo je 3,5 násobný nárast.
Ceny narástli od roku 2006 2,5x. To je 4,9% ročný rast, ďaleko viac ako sa ECB tvári, že chce docieliť - teda 2%. Avšak inde ceny rástli menej - podľa tejto stránky je to len 2,17% ročne (spolu rast o 50%) - záleží, čo sledujete a v ktorej krajine. Hoci inflácia pomáha dlžníkom, nám rastie dlhová služba rýchlejšie ako HDP - už dnes na splátky dlhu ide 2 000 000 000 € a suma bude rásť. Rástli tak rýchlo aspoň platy?
Priemerná mzda bola v roku 2006 len 18 761 SKK (528,5 €) , o rok neskôr 20 146 SKK (rast 7,4%), za rok 2008, kde už veľmi málo mohli pôsobiť opatrenia prvej Ficovej vlády to bolo 21 782 SKK (+8,1%). V 2. štvrťroku roku 2025 je to 1 654 €, teda 3,12 násobný rast oproti 2006 a 2,3 násobný nárast oproti 2008. Pri čistej mzde bol nárast z 411,21 € v roku 2006 na 1 152,52 € (v roku 2025), teda 2,7 násobný rast.
Priemerný starobný dôchodok bol v roku 2006 len 8 226 SKK (232 €), v roku 2025 je 701 €, takže 3-násobný nárast.
Keď si pozrieme deň daňovej slobody, ten bol v roku 2008, keď sa plne uplatnili Miklošove reformy a nestihli sa prejaviť Ficove zásahy, 142. dňom roka (22.máj), v roku 2025 je to 176 deň (26.jún) a budúci rok to už asi bude v júli. Pracujeme na štát veľa, ale nestačí to na tempo kradnutia Ficovej mafie.
Výsledok socialistickej politiky Fica je teda rast veľkosti štátu, rast dlhu a pritom ani príjmy pracujúcich ani dôchodky sa k západným krajinám nepriblížili. Vďaka Ficovi sme stratili 14 rokov a stratíme ešte ďalšie 2. A to sme sa zadlžili za uši a nemáme ani rýchle železnice ani diaľnicu do Košíc. Hlavne, že ľudia z okolia Fica nadobudli majetky z našich daní, z daní európskych pokladníkov či bežnou zlodejinou a súdruh premiér má doživotnú rentu.
Ak by bol Fico generálnym riaditeľom nejakého podniku, skončil by ďaleko skôr a získal by reputáciu, ktorá by mu zabránila čokoľvek riadiť. Je však štvornásobným premiérom krajiny, ktorá bola oprávnene považovaná za ekonomický zázrak.
Porovnanie s rokom 2006
Hoci, ako som uviedol vyššie, reformy Ivana Mikloša prinášali ekonomické oživenie, rast investícií a tým aj HDP aj v rokoch 2007 a 2008, keď bol práve rast miezd aj HDP najvyšší, porovnal som len rok 2006 s neúplným rokom 2025, pričom do ďalšieho roku našu ekonomiku čakajú ďalšie rany.
Zobral som len niekoľko ukazovateľov - dlh, počet obyvateľov, priemernú mzdu (spätne som počítal čistú mzdu v roku 2006), výdavky rozpočtu (tie na rok 2026 sa už počas písania tohto článku zmenili oproti schválenému zneniu zákona; na rok 2006 sú ešte od Mikloša, preto je tu ročná zmena počítaná za 20 a nie 19 rokov), príjmy predsedu vlády a index cien potravín ako ho zbiera štatistický úrad.
Toto je výsledok 14 rokov vlád Roberta Fica.
A takto vyzerajú dáta v tabuľke:
Je jasné, že socialistická ekonomická politika najviac zvyšuje dlh a plat premiéra (ktorý má už aj doživotnú rentu). Naopak, dobiehanie Západu sa nekoná.
Aká je skutočne Ficova politika?
Aj keď Smer vznikol ako projekt mečiarovských zlodejov a oligarchov, hlavným ideológom a neskôr už de-facto hlavou mafie zvanej maskujúcej sa ako politická strana bol vždy len JUDr. Robert Fico. Smer mal postupne tieto predvolebné heslá:
2002 "Ako sa kradlo za Mečiara, tak sa kradne za Dzurindu! Podpis: Robert Fico"
2006 "Istoty a spravodlivosť pre všetkých!"
2010 "Zodpovedne a s istotou"
2012 "Ľuďom na prvom mieste"
2016 "Chránime Slovensko"
2020 "Zodpovedná zmena"
2023 "Slovensko opäť silné"
Tomuto Slovač opakovane naletela, pričom skutočná politika je : Moc a majetok Smeru a našim ľuďom, istota, že nebudú spravodlivo súdení, pretože kradnú rádovo viac ako Mečiar.
Národ nevymeníme, je len nádej, že aj tí Angličania si dokázali zvoliť Margaret Thatcher, Argentína sa ekonomicky tiež vzpamätáva po storočí socializmu a aj Fico je len smrteľník, ktorý si nenávisťou ničí aj vlastný život.
---
Zdroje:
https://www.opytajsauctovnika.sk/historia-vyvoj-priemernej-mzdy/
https://rokovania.gov.sk/RVL/Resolution/21448/1
https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2037rs/v_sp2037rs_00_00_00_sk
https://datacube.statistics.sk/#!/view/sk/VBD_SLOVSTAT/sp2038ms/v_sp2038ms_00_00_00_sk
https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.CN?locations=SK
https://www.zakonypreludi.sk/zz/2005-655
https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10520
