V minulej časti som písal o výsledkoch kompatibility poslaneckých hlasovaní s mojimi názormi. Jeden poslanec veľa nezmôže (ako sa ukáže neskôr v prípade Tomáša Valáška, aj jeden poslanec môže navodiť dojem, že politická strana, za ktorú kandiduje je tá pravá). Volia sa politické strany, nie jednotlivci.
Problémov je tu hneď niekoľko.
Hoci má každý poslanec rovnaký hlas, niektorí poslanci ovplyvňujú svojich spolustraníkov viac z titulu svojej autority a straníckej pozícii, čo sa obyčajne prejaví ako vyššie miesto na kandidátke. Navyše pravdepodobnosť, že kandidát z 50-teho miesta sa stane poslancom je vysoká len u SMER-u, nie u mnou voliteľných strán.
Preto som dal rôznu váhu číslu 1 na kandidátke a číslu 50. V skutočnosti som dal váhu 1,0 prvým 10 kandidátom a kandidátovi na 150-tom mieste. Kandidátom od miesta 147 po miesto 149 (Matovičovská finta) som dal váhu 0,8. Kandidátovi na 11. mieste som dal 0,99 a ďalším 19 postupne o 0,02 menej. Kandidát na 30. mieste má teda váhu 0,61. Všetci ostatní majú váhu 0,6.
Nie každý poslanec strany kandiduje aj v týchto voľbách, ale požadujem istú kontinuitu v politickej orientácii strany, hlavne v priebehu 2 volebných období. Tváriť sa, že obyčajní ľudia z obdobia 2016-2020 a iní obyčajní ľudia z obdobia 2020-2023 nemajú s dnešným OĽANO nič spoločné by bolo skresľujúce. Preto som každého poslanca, ktorý už nekandiduje za svoju pôvodnú stranu zarátal do hodnotenia strany s váhou 0,5.
Výsledky som teda zhrnul v tomto grafe. Interpretácia bude zložitejšia, pretože štatistika znesie všetko.
Z grafu sa teda zdá, že by som mal voliť koalíciu s názvom Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana.
Problém je v reprezentatívnosti hlasov a v tom, že toto druhé volebné obdobie prinieslo témy, ktoré radikálnejšie delia politickú scénu a potvrdilo naše smerovanie po gréckej ceste.
Ako som už spomenul v prvom článku, za 7. obdobie sa hlasovalo o 525 bodov, za ôsme o 1225, spolu teda o 1750. Takže 7 poslancov v 7-om období má rovnakú váhu ako traja v ôsmom.
Strana | Počet bodov v hlasovaniach | Vysvetlenie |
|---|---|---|
MF, ODS, ZR, RK, DS | 1890 | 4 posl. (7) |
PS | 1750 | 1 posl. (7 aj 8) |
SaS | 24702 | priemer 14,11 |
KDH | 525 | 1 posl. (7) |
Demokrati | 12798 | priemer 7,31 |
Štyria poslanci strany s dlhým názvom pôsobili v NR SR v rokoch 2016-2020. Ale traja z nich kandidovali za SaS - Miroslav Ivan (0,697), Natália Blahová (0,661) a Jozef Rajtár (0,648). Samotný Zsolt Simon dosiahol len 0,462. Tým, že išlo o to jednoduchšie volebné obdobie, v ktorom mali slobodu opozičných poslancov, dosiahli v súčte lepší výsledok ako ostatné strany.
Jediná poslankyňa PS v siedmom období Simona Petrík kandidovala za #Sieť a dosiahla relatívnu zhodu 0,58. Poslanec PS v aktuálnom parlamente Tomáš Valášek (Za Ľudí) dosiahol 0,517.
Vo všeobecnosti moje hodnotenie umožňuje získavať body za nehlasovanie za negatívne návrhy a keďže ich bolo viac (v súčte), tak opozičné strany boli týmto zvýhodnené. To znamená, že v 7-om období ľahšie získavali body kandidáti prvých 2 strán, ktorí ale neboli v parlamente v ôsmom období. Podobne to v tomto ôsmom období umožnilo získať body SMER-u, takže posledná skončila SNS.
SaS
V prípade strany SaS je to aj vďaka odchodom jej špičiek v minulých obdobiach zložitejšie.
Najlepšie skončil poslanec Jozef Kanuščák (#27), ktorý mohol hlasovať v 17 hlasovaniach (15% hodnoty) v ôsmom období a získal zhodu 0,899. Druhý skončil Eugen Jurzyca, ktorý nekandiduje a hlasovať mohol v 60 hlasovaniach (71% hodnoty) v siedmom období s výsledkom 0,77. Ďalší poslanci získali vysokú zhodu v siedmom volebnom období (viac ako 0,63).
Z tých, ktorí boli v parlamente aj v tomto volebnom období bol najúspešnejší Milan Laurenčík (celé 7 obdobie a polovica 8. obdobia), ktorý bol pri 155 hlasovaniach a získal 0,631. Radovan Kazda (OKS) bol v parlamente polovicu 8. obdobia a dosiahol priemer 0,581.
Anna Zemanová (#13), Ondrej Dostál(#27 - OKS), Alojz Baránik (#27) dosiahli 0,551. Gröhling a Galek (celé 7. a polovica 8. obdobia) získali 0,531 resp. 0,528. Spolu 20 poslancov kandidujúcich vo voľbách 2016, 2020 alebo 2023 na kandidátke SaS získalo viac ako Tomáš Valášek, 17 získalo menej.
Peter Osuský aj Janka Bittó Cigániková boli v parlamente obe obdobia a dosiahli 0,501 resp. 0,491. V prípade Osuského to asi bude spôsobené neprítomnosťou pri zahraničných pracovných cestách.
Richard Sulík bol poslancom len krátko v tomto období (80 hlasovaní o 50% hodnoty), ale skončil predposledný - dosiahol len 0,337.
Za ním skončil už len čerstvý kandidát SME Rodina Martin Klus (celé 7.-me a polovica 8.-eho obdobia), ten dosiahol 0,334.
Ostatní
Za KDH je tu jediný poslanec, ich číslo 5 Igor Janckulík, ktorý kandidoval za #Sieť a dosiahol 0,23.
Za Demokratov sú najúspešnejší Radoslav Pavelka a Lucia Ďuriš Nicholsonová (#150, SaS v 2016-2020), ktorí získali 0,656 resp. 0,597. Ján Budaj (#12, predtým OĽANO v oboch voľbách, v 8. období len 17% hlasovaní) získal 0,439. Miroslav Kollár (asi už bol všade) získal v 8. období 0,371. Eduard Heger (#2) získal 0,34. Budaj a Heger ťažili s opozičnej pozície pred rokom 2020. Preto napríklad Andrea Letanovská (#1) pri 25 hlasovaniach (14% hodnoty) získala 0,237.
Jana Žitňanská (#5, predtým Za Ľudí) získala 0,181. Zásadový Juraj Šeliga (#7, predtým Za Ľudí) získal 0,061. Jaroslav Naď (#4) bol pod nulou, získal -0,083.
Záver
Ako som očakával, moja zhoda so SaS a PS je vysoká. Prekvapivé výsledky päťkoalície nie sú spojené s týmto volebným obdobím a ich kandidátka obsahuje veľa neznámych mien. Avšak ani PS nemalo ani len v minulom období dosť poslancov.
Ktorú z týchto troch strán budem voliť a ktorých poslancov krúžkovať uvediem v poslednom článku série.
