Ich snaha je krátkodobo odstaviť od moci Fica a extrémistov z kandidátky SNS. Cenou za to majú byť ústupky Pellegrinimu. Niektorí si myslia, že bude stačiť premiérsky post, Pellegrini však môže žiadať čokoľvek. Odstránenie Hamrana a zastavenie stíhaní špičiek Hlasu je len minimum.
V skutočnosti je to ďaleko horšie, hlavne z trošku dlhšieho hľadiska ako najbližší polrok.
Tí, ktorí si ešte niečo pamätajú, vedia, ako sa dostal Fico k vláde bez koaličného partnera v roku 2012 (mal 83 poslancov). Bol to trest voličov demokratickým stranám za rozhádanosť a malé šetrenie.
Výsledkom vlády Hlas, PS, KDH, Sas by podľa mňa bola úplná strata dôveryhodnosti demokratických strán. Pellegrini by z vládnej pozície samozrejme nerobil žiadne ozdravné opatrenia, ak by nejaké drobnosti prešli, bol by v následnej predvolebnej kampani jedným z ich najväčších oponentov (tak ako Matovič očierňoval SaS a Sulíka za veci, ktoré prešli za jeho vlastnej vlády).
Akékoľvek ozdravné kroky by nutne vyvolali odpor voličov, ktorí sú preukázateľne finančne negramotní a vo voľbách volili hlavne podľa toho, kto im viac sľúbil. Tesné prekročenie 5-percentnej hranice stranami SaS a KDH by sa v predčasných voľbách nemuselo zopakovať. A ak by Fico dôsledne zasiahol v rómskych osadách a očiernil (obielil ?) Matoviča za to, že nezaplatil 500 € za voľby 2023 (už chodia do Trnavy expresné vlaky so žiadateľmi o tento volebný príspevok ?), tak by sa do parlamentu nemusel dostať ani Matovič.
Môžete si spočítať, čo by znamenalo 35% pre SMER, 15% pre PS a Hlas a 7% pre SNS. V prepočte na mandáty by mal Smer, Hlas a SNS spolu 118 poslancov. Ak by sa dostali do parlamentu Aliancia alebo Republika, nič výrazné by sa na ústavnej väčšine nemenilo. Čiže aj z hľadiska bezpečnosti svojich spolustranníkov je pre Pellegriniho koalícia s PS, KDH a SaS dobrá len na zničenie niektorej alebo oboch malých demokratických strán.
Fico by v opozícii robil tlačovky každý deň a v prípade, že by už bol spokojný s vývojom preferencií SaS a KDH, mohol by s poslancami Hlas-u (ktorí by dostali voľnú ruku) napríklad zrušiť špeciálnu prokuratúru. Správanie sa SME Rodina v minulom období ukázalo návod, ako byť opozíciou s výhodami vládnej strany (SIS, ministerstvá).
Tieto voľby boli o tom, aby dostali politici z vedenia zločineckej skupiny istotu beztrestnosti a to sa podarilo.
Čo Ficovi nevyšlo je ústavná väčšina. Naopak demokratické strany mali len minimálny prepad hlasov (< 3%) a ešte asi získali efektom snehovej gule aj časť prelietavých voličov strán SOP, ANO, Sieť, Most-Híd, ktorí by im po krátkom neúspešnom vládnutí s Hlasom, ktoré by neviedlo k zlepšeniu spravodliovsti ani životnej úrovne, zrejme odišli.
Nedá sa predpovedať, ako presne by dopadli voľby v júni 2024, ale SMER z opozície by dokázal zahltiť verejnú mienku a sociálne siete a nie je žiaden dôvod si myslieť, že nárast jeho popularity by sa mal zvrátiť. To sa môže stať len veľmi pomaly po niekoľkých zlých rokoch, ktoré nás minimálne v ekonomickej rovine čakajú.
Je naivné si myslieť, že by špičky Hlasu a oligarchia v pozadí dovolili odsúdenie svojich ľudí. A odsúdiť iba smerákov, keď v tom boli spolu, je nemožné. Navyše sudcovia a prokurátori po počiatočnom šoku na začiatku roku 2020 sú už zkonsolidovaní a príklad neustáleho odročovania súdneho procesu s Gašparom ukazuje, že spravodlivosť potrebuje uvoľnené ruky po dobu niekoľkých rokov, kým prídu výsledky, ktoré by mohli ovplyvniť popularitu SMER-u. A tento čas proste nebude, na to majú demokratické strany príliš málo poslancov.
Samotný Hlas mal klesajúce preferencie, ale dôležitejšie ako prípadný nižší zisk (čo v prepočte na mandáty môže byť aj viac) je beztrestnosť istých ľudí. Preto mu môže vyhovovať aj koalícia s PS, SaS a KDH, ale len so zárukami beztrestnosti pre svojich ľudí. Avšak demokratické strany si nemôžu dovoliť návrat uneseného štátu za ich vlády, čiže istejšie pre obvinených a podozrivých je neísť do takejto koalície. Preto to skôr považujem za dražbu nevesty, než za reálnu možnosť. Fico môže mať obavy len z toho, že by sa nejaké vyšetrovania posunuli na súdy. Preto aj on bude za vrabca v hrsti ako holuba na streche.
Takže preto, aby bola nádej v ďalších voľbách, musíme vytrpieť vládu SMER, Hlas a SNS. Demokratické strany majú možnosť byť tvrdou opozíciou a mali by sa to konečne naučiť. Táto forma populizmu (tlačovky každý deň a poukazovať na každú maličkú chybu vlády SMER-u) je v poriadku a bez nej nebude na Slovensku reformná vláda ani po ďalších voľbách.
