Matematika, pravda a progresívna ľavica

Písmo: A- | A+

Tak sa nám na Západe rozšíril nový nešvár: progresívna ľavica bojuje proti rozumu. Najnovším nepriateľom budovateľov krajších zajtrajškov sa stala matematika.

Západný svet žije 75 rokov nielen v mieri, ale aj v rastúcom blahobyte. Pojmy ako chudoba, nedostatok, núdza, obava o vlastný život či život svojich blízkych sa vyskytujú len sporadicky a neovplyvňujú väčšinu a tobôž nie ľudí, ktorí určujú pravidlá a riadia krajiny a ktorých sme kedysi volal elitami.

Preto sú predmetom politiky na strane ľavice témy ako rodová rovnosť, nulové emisie CO2, vítanie migrantov, odčinenie starých krívd páchaných belochmi pred 150 rokmi a podobne. V zásade je hlavným nepriateľom muž beloch. Zideologizovaní ľudia sa nelíšia od sfanatizovaných, ťažko sa s nimi dá rozumne diskutovať, môžete si pozrieť napríklad pokus Jordana B. Petersona, keď ho trans-ľudia obviňovali, že im ubližuje tým, že ich nechce nazývať ich požadovaným zámenom. Utvrdzovanie sa vo svojej ideológii umožňuje jej posun k ešte väčším extrémom.

Univerzity na Západe asi už padli, už nie sú miestom, kde vzdelaní ľudia kultivovane diskutujú, už tam musí byť prostredie, ktoré študentov neruší inými názormi, takže sa iné názory nepripúšťajú. Činy takto "vzdelaných" ľudí na seba nenechávajú dlho čakať.

Školské osnovy pre deviatakov v Ontariu v Kanade obsahovali pred pár dňami krátko túto pasáž, ktorá sa týkala matematiky. Daný text bol vzápätí stiahnutý, ale média si to všimli a táto správa sa dostala až do Česka. Tu uvádzam text, ako ho zachytil niekto na twitteri. Citát z novín zodpovedá obrázku.

Obrázok blogu
(zdroj: Jonathan Kay)

Vysvetlenia sú v zásade tri:

1. Celé je to vymyslené. Reakcie ministerstva aj progresívcov (vrátanie "učiteľov" matematiky), ktorým vadí zmena formulácie a označujú ju ako ústupok konzervatívcom.

2. Celé je to sabotáž konzervatívnych kruhov, ktoré to vložili do osnov, aby pobúrili verejnosť proti progresívnej ľavici. Avšak kanadské média a odpovede ministra naznačujú, že to tak nie je. Ľavica je nespokojná, že sa to z osnov odstránilo.

3. Naozaj sa to stalo. Túto verziu pokladám za skoro istú, takže sa jej budem venovať.

Veda a pravda

Západ je vyspelejší než Malawi či Papua Nová Guinea, pretože dával dostatočne veľkú váhu rozumu a vedomostiam. Už od čias starovekého Grécka uspeli tie národy, ktoré mali lepšie technológie, znalosti či efektívnejšie poľnohospodárstvo. Znalosti sa budovali po generácie, boli systematizované, zovšeobecňované a udržiavané v písomnej forme. Antiku síce na istý čas v Európe vystriedala preferencia duchovnej stránky pred rozumovou, ale arabskí vzdelanci stavali na základoch gréckych filozofov a matematikov a po vynájdení kníhtlače (bielym mužom) nastal práve v Európe rozvoj vied.

Podstata každej vedy je objavovať pravdu a hľadať dôkazy pre a proti jej popisom. Kritika sa vo vedeckej komunite väčšinou nebrala osobne a viedla k rozvoju, pretože vo vede je dôležité poznať pravdu a nie mať (vlastniť) pravdu (tak ako napríklad v advokácii). Postupom času sa za vedu vyhlásili aj také činnosti, kde chýba exaktnosť, možnosť overiť si teórie, kde sa viac popisuje a viac záleží na autorite než na dôkazoch, ktoré niekedy ani nemôžu existovať.

Fyzika skúma svet okolo a má k dispozícii metódu pokus-omyl. Plochozemci môžu dôjsť na okraj Zeme a tým dokážu, že nie je guľatá. Popierači gravitácie si môžu vyhodiť nad hlavu tehlu a možno im na ňu nepadne (v istých prípadoch tým potvrdia nielen Newtonovu teóriu ale aj Darwinovu). Posun fyziky k skúmaniu príliš veľkých (vesmír) alebo príliš malých (atómy) vecí vedie k tomu, že si bežný človek nemôže overiť to, na čom sa fyzici zhodujú. Tieto fyzikálne teórie začínajú teoretickou fyzikou a trpia v začiatkoch nedostatkom experimentov, ktoré by ich dokazovali. Avšak vo fyzike nehrá rolu, či určité tvrdenie objavil biely muž, alebo indiánsko-černošská bisexuálka.

Chémia je len preoblečená fyzika, takže tam je to rovnako. Biológia má už niekedy menej možností experimentov, Darwinova teória sa potvrdzuje na druhoch, ktoré sa rozmnožujú v dňoch, nie v desaťročiach ako homo sapiens sapiens. Možno práve preto sa krkolomné pokusy pripustiť ju niekde a poprieť na človeku (teória inteligentného tvorcu) nedajú exaktne vyvrátiť. Ale aj tu platí, že hľadanie pravdy je prvoradé, ak by vedec objavil dôkaz proti vlastnej teórii, tak musí opraviť teóriu a nebude sa snažiť dôkaz zatajiť. A ani tu nezáleží na autorovi teórie, ale na teórii.

Taká klimatológia je ešte popisnejšia a nemá možnosť experimentu, musí používať modely a správnosť modelov sa overuje v desaťročiach. Preto možno existuje problém s akceptovaním tvrdení klimatológov, ktoré sa nemôžu obhájiť dôkazom, ale štatistickou podporou spomedzi ostatných s rovnakým titulom, ktorá však môže skôr hovoriť o prerozdeľovaní peňazí OSN a vlád na podporu "dôkazov", že človek spôsobuje globálne otepľovanie (v novej verzii newspeak-u sa asi má používať pojem klimatické zmeny).

Ešte ťažšie to majú humanitné odbory, ktoré pracujú s veľmi nepresnými pojmami a ktoré viac popisujú a menej predpovedajú na základe teórií. Napriek tomu sa napríklad v psychológii v spolupráci s neurológiou dá robiť veda, akurát je tu ešte väčší dôraz na autority a vznikajú tu aj pavedecké odbory ako gender studies.

Matematika je však tá najčistejšia a najobjektívnejšia veda, pretože nepotrebuje žiaden fyzické svet ani ľudí s ich vnímaním sveta a psychologickými profilmi.

Matematika bielych mužov

Matematika nemá jednoznačnú definíciu, ale všetky oblasti matematiky majú niečo spoločné. Skladajú sa z definícii, axióm a logicky správnych dôkazov z nich postavených.

Definície v matematických disciplínach predstavujú slovník, ktorým sa hovorí. Často sa používajú slová bežnej reči, niekedy vznikajú nové tvary, aby nedošlo k nedorozumeniu. Keď sa nejaké slovo už začne používať, nemení sa ako je to napríklad s pojmom liberál.

Axiómy sú tvrdenia, ktorých pravdivosť sa predpokladá, ktoré sú od seba nezávislé a nesmie sa z nich pomocou logiky dôjsť k sporu. Euklides v treťom storočí PNL definoval pre planárnu geometriu päť axióm (postulátov). Žiaden z nich, tak isto ako žiadne iné axiómy v iných oblastiach nezahrňoval v sebe človeka, tobôž nie jeho rasu, rod, sexuálnu preferenciu, náboženstvo a podobne.

Logika, či už výroková alebo predikátová je spôsob, ako dokázať tvrdenia. Takým nástrojom je napríklad odvodzovacie pravidlo Modus ponens, ktoré tvrdí, že ak platí A a platí A⇒B, tak potom platí aj B. Nenájdete tam žiadne odkazy na farbu pleti autora výroku.

Podstata krásy matematiky je práve to, že je nezávislá od spoločenských konštruktov. Za socializmu aj teraz, aj v koncentračných táboroch, matematika bola vždy postavená na Pravde a Dôkazoch.

Pluralita v školstve

Som zástanca plurality v školstve, fungovala nielen v antike (akadémia a lykeón neboli zriadené štátom, mali konkurenciu) ale aj v stredoveku a novoveku. Školy si konkurujú odborníkmi, metodológiami a celkovo prostredím, ktoré proste umožňuje nové objavy na MIT ale nie v Sládkovičove. Ja dokonca podporujem súkromne financované školstvo (aj základné, ako som už písal vo svojich článkoch v minulosti), pretože takto vznikajú dobré motivácie. Spolu s tým však musí byť konkurencia nielen v manažmente školy, ale aj vo výučbe. To môže viesť k novým lysenkoistom (to bol ten pán, čo pestoval obilie tak nahusto ako sa dalo, lebo tvrdil, že vyrastie vyššie a prispel tak k hladomoru na Ukrajine) a nárastu antiracionalizmu.

Štát nemá diktovať čo a ako sa má učiť, má určiť, čo má vedieť žiak, aby sa mu akceptovalo dosiahnutie určitého stupňa vzdelania (príkladom je maturita) a ďalej má zbierať informácie o tom, aké vedomosti a schopnosti majú žiaci jednotlivých škôl (niečo ako PISA testy).

Táto sloboda v tom čo a ako budú učiť by teda umožňovala súkromným školám učiť indiánsku (černošskú, eskimácku) formu matematiky. Akurát by jej žiaci prepadli na testoch a nedostali by sa na stredné školy. Ak chce štát ochrániť žiakov pred takýmto osudom po 4 rokoch strávených na 2. stupni ZŠ, kde sa neučia matematiku, ale nejaký paškvil, môže tie testy znalostí robiť častejšie ako len v 5. a 9. ročníku, hoci podľa mňa stačí testovanie piatakov a deviatakov. Ak deviataci na danej škole nič nevedia, prípadne sa roky prepadajú, tak je hlúpe tam posielať svoje deti.

Kanada má rovnaký prístup k školstvu ako my, keďže je to veľká krajina, obrazom nášho ministerstva školstva je Ontarijské ministerstvo školstva, ktoré sa centrálne rozhodlo dostať deviatakom do hlavy, že matematika normalizuje rasizmus a marginalizuje ne-eurocentristické znalosti.

Ako som uviedol už vyššie, matematika vychádza aj zo znalostí arabských vzdelancov, najväčší rozvoj nastal v Európe, kde nastal najväčší rozvoj ľudstva ako takého v 15. - 19. storočí. Neobsahuje žiadne rasistické prvky, pretože je to čistá veda, kde sú vlastnosti autorov nepodstatné. Neviem, aké ne-eurocentristické znalosti konkrétne majú na ministerstve v kanadskom Ontáriu na mysli, ale som presvedčený, že matematika nič nemarginalizuje. Matematika je postavená na dôkazoch, takže ak sú tie znalosti v rozpore s inými dôkazmi, tak to nie sú znalosti, ale lživé bludy a je dobré, že sa na to poukáže. A ak sú tieto znalosti v zhode a dokázateľné, tak sú to pravdivé matematické výroky bez ohľadu na vlastnosti autora.

Cui bono?

Prečo sa progresívna ľavica rozhodla zaútočiť na matematiku? Vieme, že na západných univerzitách už takmer zvíťazila, diskusia je nežiadúca, pretože nevytvára inkluzívne prostredia. Ak by sa totiž niekoho názor v diskusii ukázal ako chybný (napríklad matematickým dôkazom), tak by sa dotyčný mohol cítiť neinkluzívne. Pritom práve chyby nás (nielen v matematike) posúvajú ďalej.

Už komunisti po puči v roku 1948 vedeli, že sa musia zbaviť inteligencie. Hlúpe masy mali zmanipulované už vo februári, ale inteligencia im nebola verná. A to napriek silnému príklonu k ľavici po druhej svetovej vojne.

Podobne postupoval aj Hitler, akurát ten sa mohol zamerať na Židov a tým sa zbavil aj elít na vysokých školách. Pripomeňme si, čo bol 17. november pred rokom 1989 - nacisti po potlačení študentských demonštrácií a popravách v tento deň zavreli Univerzitu Karlovu v Prahe.

Totalitné režimy potrebujú potlačiť inteligenciu (stav) a útočia tak na vedu. V spomínanom Sovietskom Zväze to bol napríklad Trofim Lysenko, ktorý zaviedol Lysenkoizmus, nechal zavrieť 3000 biológov do gulagov a vyhlásil genetiku za buržoáznu pseudovedu.

Progresívna (kto určí, čo je progresívne?) ľavica (nemajú radi jednotlivca, chcú svoje presadzovať štátom, sú to kolektivisti) teda pokračuje tam, kde jej extrémistickí predchodcovia s rovnakým DNA, ktorým je presvedčenie, že skupinová identita je prvoradá, skončili. Po 90-tych rokoch, keď sa zdalo, že socializmus a kolektivizmus zlyhal a úspešná bude liberálna demokracia, sa zdá, že ľudské práva (napríklad sloboda prejavu) sú napádané nielen zo strany moslimských krajín, ale aj zo strany ľavice v západných krajinách. Kanada bola vždy socialistickejšia ako USA, ale tento trend je vidieť všade.

Racionalizmus a individualizmus musíme brániť, pretože história ukazuje krehkosť demokracie, ktorá je na týchto hodnotách postavená. Nemôžeme ovplyvniť to, čo sa deje v iných krajinách, ale aspoň u nás si musíme dať pozor nielen na lúzu Hlasosmeru či SME-rodina, ale aj na progresívcov, ktorí sú dosť podobní tým kanadským. Napríklad tým, že ostaneme verní pravde, ktorú môžeme len poznať, nikdy nie vlastniť, a už vôbec nesmieme v mene nejakého vyššieho dobra presadzovať lož. Toto je to, o čom je aj matematika.


 

Skryť Zatvoriť reklamu