Základnou politickou jednotkou zastupiteľskej demokracie je poslanec parlamentu. V prípade nášho volebného systému je volený ako kandidát politickej strany. Politické strany (a to aj vo väčšinových volebných systémoch) sú združenia občanov vytvorené za účelom presadzovania ideí týkajúcich sa spravovania veci verejných (krajiny), teda to čo označujeme slovom politika.
A tu sa dostávame k prvému zásadnému problému demokracie ako takej. Demokraciu je možné zničiť zvnútra (ako napríklad národní socialisti v Nemecku v 30-rokoch 20. storočia) vďaka tomu, že neobmedzuje, kto do politickej súťaže vstúpi a ani aké nástroje bude používať a aké ciele sledovať.
Nielen na Slovensku máme už dlhšie problém, že politici nesledujú cieľ realizovať svoj názor na správu vecí verejných, ale sledujú svoje osobné ciele. Donald Trump má za cieľ zbohatnúť (extrémna forma insider tradingu), Viktor Orbán mal za cieľ stať sa maďarským panovníkom.
U nás máme hneď niekoľko prípadov politických zoskupení, ktoré si formálne hovoria politická strana alebo hnutie, ale reálne sú to len predseda a jeho podriadení.
A práve Robert Fico a Igor Matovič sú najvýraznejšími predsedami takýchto zoskupení. Kým v prípade SMER-u môžeme hovoriť smelo o mafii, v prípade zoskupení Igora Matoviča (nebudem riešiť, ako sa momentálne volá) ide o klasickú firmu.
Iné súčasné politické strany sú v tomto smere menej problematické - SaS, PS, KDH ba dokonca aj SNS a Hlas nie sú dnes projektmi jedného človeka (ani vznik SMER-u nebol len o Ficovi, ale dnes je to celé o ňom). A hoci Demokrati sú pozostatkom Matovičových "obyčajných ľudí" ako boli aj Mezenská, Tabak či Krajčí, sú klasickou politickou stranou.
Podivná politická strana Borisa Kollára bola tiež len projektom človeka, ktorý sa chcel voziť vo vozidle s majáčikom, ale najal si navyše ideológa, takže nemožno ju dať úplne na úroveň SMER-u.
Podľa mňa to prvé kritérium, ktorým máme hodnotiť politické zoskupenia je, či politická strana vyvíja politickú činnosť alebo kryje niečo iné. A tu je medzi Matovičom a Ficom veľká zhoda a v tom sa líšia od ostatných politických strán.
Metódy práce politikov takýchto zoskupení potom súvisia s cieľmi. Pokiaľ cieľom nie je meniť krajinu k lepšiemu, ale ovládať ju a zabezpečiť svojim kumpánom beztrestnosť (Fico) alebo byť v svetle reflektorov (Matovič), tak nie je problém ignorovať akékoľvek obmedzenia pri výbere cieľov. Preto ten populizmus s 13. dôchodkami alebo rodičovskými dávkami a podobne. Ani Fica ani Matoviča totiž budúcnosť Slovenska nikdy nezaujímala a nikdy zaujímať nebude.
Dôsledky voľby stany jedného alebo druhé z nich sú rôzne. Nemám záujem presviedčať voličov SMER-u, ktorí toto aj tak nečítajú a ak precitnú, zistia, že vlastne chcú voliť skutočných fašistov a nie tých, čo fašizmus predstierajú.
V roku 2020 až 25% hlasujúcich dokázalo voliť Matoviča a jeho kandidátku plnú neznámych a od neho závislých nepolitikov. Matovičovo hnutie malo 4 členov, dnes ich už má až 62 a stále podporu až okolo 10%. Je to stále ten istý histrión Matovič a opäť mu nejde o krajinu a nerobí politiku, len šou, kde je on v centre diania a kde sa populizmom doťahuje na Fica.
Pretože väčšina voličov sú cerebrolatentní, za urnou sa rozhodnú emotívne a nie racionálne, mnohí z nich opäť podľahnú tendencii voliť nepolitikov (Fico predstiera, že je politik, aj keď je capo di tuti capi, Matovič je naopak hrdý, že nie je politik). Preto je potrebné poukazovať na to, aké politické ciele majú politické strany a nie len aké heslá Matovič momentálne kričí. Máme tu dokonca k dispozícii skúsenosť s jeho vládou, pri ktorej ukázal absolútnu nekompetentnosť a odpor k odbornosti (viď jeho útok na SÚKL, teda odborníkov, ktorých úlohou mimo iného je nepovoliť u nás vakcinovať ruskými chemikáliami - stačí nám ich propaganda).
Politici by mali vedieť argumentovať, prečo a ako chcú presadiť to, čo predstavujú ako svoje politické sľuby. Igor Matovič nemá nič také, má len intuitívnu náklonnosť k ľudáckemu konzervativizmu, čo nie je žiaden program, pretože jeho politický program je Igor Matovič.
Jeho predvolebné sľuby sú len populizmom, pretože keď príde na argumenty a logické myslenie, Matovič je bezradný. O povahe Igora Matoviča som sa vyjadroval pred šiestimi rokmi tu, ona je iste príčinou, prečo dokáže osloviť voličov so svojimi šialenými rýchlokvasenými nápadmi a prečo nemá koncepciu. Je skvelý v marketingu, ale absolútne neschopný vyjednávania a tak jeho vláda bola taká ako bola.
Každý hlas hodený hnutiu Igora Matoviča je hlas, ktorý bude chýbať súčasnej opozícii pri oprave Slovenska. S Matovičom sa vládnuť nedá, takže kto nechce pokračovanie vlády Roberta Fica, nemôže hlasovať za Igora Matoviča.
