Svet nie je čierno-biely, takže nie sú pred nami len 2 možnosti. Ale aj tak vidím dve principiálne odlišné smerovania: ruský svet alebo Európa.
Fico - gubernátor ruskej gubernie
Jeden extrém je, že Slovensko sa stane súčasťou štátneho útvaru pod vládou Kremľa. Jemnejšia alternatíva je niečo ako Spoločenstvo nezávislých štátov, ktoré malo brzdiť odklon krajín ako Ukrajina od Ruska.
Fico potrebuje moc, pričom mu nezáleží na Slovensku. Extrém, kde loví voličov, je už naladený na smerovanie k Rusku, vojnu podľa nich začal narkoman Zelenský, aby sa mohol stať diktátorom. Rozpor s faktami ako aj so základnou morálkou je taký veľký, že táto skupina voličov bude podporovať tých, ktorí budú chcieť pričleniť Slovensko k Rusku.
Fico zatiaľ preferoval autokraciu na spôsob Orbána, ale pri súčasnom volebnom systéme by potreboval ešte jednu vládu Igora Matoviča, aby potom získal ústavnú väčšinu. Robí teda protizákonné kroky spoliehajúc sa, že Ústavný Súd to nerieši, kým nejde úplne explicitne proti ústave.
Čo by sa stalo, ak by bol Fico dohnaný k tomu, aby nás pričlenil k Putinovi? Pripomínam, že je to právnik a vie obchádzať zákony veľmi šikovne, možno by dokázal aj s obyčajnou väčšinou v parlamente, podržtaškou v prezidentskom paláci a poslušnými ministrami presadiť napríklad takú spoluprácu s Ruskom, ktorá by zarňovala nasadenie ruského vojska na našom území.
Ak by teda Slovensko bolo súčasťou Ruska, asi by Putin nepripustil, aby nejaká gubernia, v ktorej nežijú Veľkorusi dávala dôchodcom mesačne 755€, kým v Rusku je priemerný dôchodok 220€ (20 800 rubľov pri kurze 0,0104 €/r). Sociálna poisťovňa v roku 2024 dávala 1,16 miliónom dôchodcom 10,5 mld. € (9,22 mld. starobné dôchodky, 0,46 mld. € na predčasné a 0,82 na trináste).
Ak by teda dôchodok bol spravodlivý, ruský, teda 220€, na dôchodky by šlo len 3 mld. a zyvšných 7,5 mld. by mohlo ísť na ruskú armádu.
Obranyschopná Európa
Druhý extrém je Európa, ktorá bude dostatočne vyzbrojená na to, aby nielenže ochránila teritoriálnu celistvosť krajín, mala bezpečné moria vrátane káblov na ich dne, ale aj dokázala udržať na Ukrajine mier. Najprv je však potrebné, aby Rus nedobyl Ukrajinu a ani si ju nepodmanil bábkovou vládou, ako to bývalo v jeho satelitných štátoch po 2. svetovej vojne.
Putin na rozdiel od Hitlera už žije v postfaktuálnej dobe, takže nespísal ucelený plán svojej expanzie na západ. Jeho vyhlásenia, že rozpad ZSSR bol horší ako svetová vojna, že bývalé krajiny socialistického bloku nemajú právo na vlastnú zahraničnú politiku ako aj náznaky, že sa do Berlína vráti ako okupant dávajú opodstatnenie obavám, že Putin bude chcieť zväčšovať ruské impérium aj po tom, ako by sa mu podarilo úplne dobyť 4 ruskou ústavou už pričlenené oblasti Ukrajiny.
Ľudia, ktorí boli schopní sa vyhrážať 19. 2. 2022, že tí, ktorí varovali pred ruskou inváziou na Ukrajinu by mali byť stíhaní za šírenie poplašnej správy, sú dnes v televízii pozývaní ako odborníci. Ale história dáva za pravdu Churchillovi, nie Chamberlainovi. Rusko nás považuje za nepriateľa a vojna na Ukrajine je aj vojnou za bezpečnú Európu.
Práve preto musí Európa pochopiť, že nechať padnúť jedného znamená oslabenie všetkých. Európa musí nielen vynaložiť viac do zbrojenia a vlastnej bezpečnosti, ale aj viac do vojenskej pomoci Ukrajine. A to hneď.
Toto si dnes uvedomujú vo Veľkej Británii, Škandinávii, Pobaltí, Poľsku a Česku. Opačným extrémom je Portugalsko, Španielsko či Grécko, ktoré opäť využívajú ostatných k svojmu prospechu. Francúzsko má veľa rečí, ale málo skutkov, avšak potenciál zvýšenia vojenskej výroby je veľký. Nemecko dodávalo zbrane, ale nedovolilo ich efektívne používať, čím za posledné dva roky veľmi zhoršilo pozíciu Ukrajiny a opäť raz pomohlo Rusku.
Na strane Putina sú Slovensko, Maďarsko, skôr sa k nemu prikláňa Rakúsko aj Balkán. V každom prípade bude musieť dôjsť k navýšeniu výdavkov na obranu.
U nás sa to odmieta, pretože ministrom obrany je Kaliňák, ale aj tak si myslím, že hneď dnes sa nedá len tak naliať do armády 2 miliardy. Strategické plánovanie vojenskej obrany sa musí robiť v širšom kontexte (napríklad by sme mohli mať letcov pod poľským velením, ktorí by strážili obe východné hranice, aj poľskú aj slovenskú). Odbornosť sa na Slovensku ale nenosí.
Dnes však možno ihneď investovať do toho, čo práve potrebuje Ukrajina na boj proti Rusku.
A tak namiesto dôchodkov vo výške 220€, ako by mali naši dôchodcovia po pričlenení k Rusku, môžu mať zaslúžených 550€ (čo zodpovedá vyzbieraným odvodom). Ostane 2,3 mld. €, čiže asi 1,5% HDP. Tretina môže ísť na našu obranu prostredníctvom kúpy zbraní pre Ukrajinu a 2/3 by sa dali na skutočnú konsolidáciu, čiže budúci ekonomický rast.
Čierny pasažier
Scenár zodpovedného Slovenska, ktoré sa stará o svoju obranu nie je reálny z dôvodu populizmu súčasnej vlády, kognitívnej disonancie veľkej časti obyvateľstva a sociálnym sieťam. Tak ako slovo reforma zatiaľ odháňa voličov, tak to je aj s výdavkami na obranu.
Realita je taká, že ak sa nebudeme o našu bezpečnosť starať sami, budeme vyčleňovaní aj z iných aktivít krajín, ktoré na svoju obranu investujú, a ktoré tým chránia aj ostatných.
Možno budeme ako Španielsko, ktoré je tiež cieľom ruskej hybridnej vojny, ale na rozdiel od Slovenska nie je cieľom ruskej expanzie. Rozdiel je aj v tom, že Slovensko je proti Európe na strane Ruska.
Ukrajina sa nevzdá ani keď začnú Američania dodávať zbrane a informácie Rusku (možno už začali), takže spoločnú hranicu s Ruskom asi mať nebudeme. Preto je pravdepodobné, že budeme naďalej fungovať ako parazit. Možno dokonca budeme fungovať ako satelit Ruska, tak ako v rokoch 1948-1989. Aj naďalej tu budú vítaní ruskí agenti, osoby zo sankčných zoznamov sa do EÚ dostanú cez naše územie.
Tí, ktorí budú platiť aj našu obranu na nás nebudú pozerať ako na Švajčiarsko, ktoré je taktiež chránené okolitými krajinami. Hlavne Nemecko a Francúzsko sa nám za náš postoj po práve odmenia. Ich daňoví poplatníci nám platia eurofondy, takže stačí zmeniť ich mechanizmus z povinného na dobrovoľný, teda bohaté krajiny EÚ si vyberú ktorým krajinám budú dávať eurofondy (čo som navrhoval už dávno). Eurofondy sú totiž chybný socialistický krok na dosiahnutie väčšej ekonomickej rovnosti krajín, ale podstata EÚ je v slobodách pohybu osôb a tovarov, nie v dotáciách. Na rok 2025 sa plánuje v našom rozpočte príjem 3,3 mld. € z EÚ (eurofondy + plán obnovy). Týchto pár miliárd eur nás môže stáť naša neochota prispievať na bezpečnosť.
Každý scenár vedie k chudobnejšiemu Slovensku, ale len reformná vláda nás môže dostať k ekonomickému rastu a investície do obrany s tým nie sú v rozpore. Otázne je, čo presvedčí človeka z Očovej alebo Papradna, aby už konečne nevolil zlodejov, klamárov a vlastizradcov.
