Politikov si nevolíme na celý život. Politici nie sú dokonalí, čo si na rozdiel od reality často namýšľame o sebe. Pretože aj my voliči aj volení politici robia chyby, každé nasledujúce voľby prinášajú možnosť korekcie alebo až potrestania politikov, ktorých sme volili minule.
V nedávnej minulosti si to v zabehnutých demokraciách vedeli po neúspešných voľbách vyriešiť vnútri strany. Niekedy to bolo nefér, ale potreba opätovného získania moci (hoci v tomto prípade, nie ako účel, ale ako prostriedok k presadzovaniu myšlienok politickej strany) viedla k pádu Margaret Thatcher alebo Helmuta Kohla.
Občania vždy potrestali svojich politikov. Niekedy tých, ktorí sklamali, inokedy aj tých, ktorí boli príliš spravodliví. To samozrejme nehovorím o 21. storočí, ale o antických Aténách 5. storočia PNL, keď občania Atén po vyhratej vojne proti Perzii postupne uväznili Miltiada (pôvodne odsúdili na smrť) ostrakizovali Kimóna, Aristida aj Temistokla.
Dnes však na rozdiel od rozhodovania sa na námestiach, máme možnosť si našu voľbu dobre rozmyslieť. A aj zvážiť rôzne scenáre. Ak politickú stranu, ktorú sme volili a sklamala nás nechceme voliť, máme viac možností.
Môžeme racionálne preferovať nejakú inú stranu (tak som od SDKÚ prešiel k voľbe SaS). Toto je v poriadku, ak nám vychádza táto strana ako najlepšia voľba po dôkladnom zvážení, vytrestanie politikov príde akosi samo.
Môžeme iracionálne voliť stále nových a nových nepolitikov (SOP, ANO, OĽANO, Sieť, Za Ľudí, Demokrati,...) ktorí buď majú nie príliš dôveryhodnú minulosť alebo sú často uletení ako by ich práve vysadilo UFO. Posledných 25 rokov ukázalo, že tieto nové strany priniesli len nekompetentných politikov, ktorí sa nakoniec rozhodli na politike zarobiť alebo aspoň rezignovali na dlhodobe budovanú hodnotovú politickú stranu.
Môžeme si tiež iracionálne povedať, že nebudeme voliť. Dôsledok je, ale že tým podporíme aj tie strany, ktoré sú opakom nášho politického presvedčenia.
A nakoniec si môžeme povedať, že nevyberáme dokonalých ľudí a z danej ponuky je opäť najlepšia (alebo najmenej zlá) strana, ktorú sme už volili a ktorá nás sklamala.
A pretože voľby veľmi ovplyvnia náš život v nasledujúcich rokoch, je potrebné ignorovať emócie ako hnev, zlosť, frustráciu, prekonať sklamanie (to je často dôsledkom nereálnych očakávaní - politici nie sú o nič lepší ako ľudia, ktorí ich volia, hoci nájdu sa aj výnimky) a rozhodnúť sa rozumne. To, že politickú stranu nepotrestáme je menšie zlo, ako keby sme nechali vyhrať Smer a kumpánov.
