Povesť o Sociálii
Tento príbeh z dávnych čias hovorí o krajine, ktorej už niet. V tejto krajine žili ľudia tak veľmi sociálni, že krajinu nazvali Socália.
Ako v Sociálii zaviedli príjem pre všetkých
Raz sa občania Sociálie veľkou väčšinou rozhodli, že zavedú systém, ktorý každému dospelému človeku bez práce zabezpečí sociálny príjem na úrovni polovice priemerného hrubého príjmu pracujúcich občanov. Peniaze pre týchto ľudí sa získajú z rovnej dane z príjmu, takže rovnakú časť svojho príjmu zaplatí aj menej zarábajúci aj viac zarábajúci občan. V tejto krajine ostatne neboli medzi chudobnými a bohatými veľké rozdiely (Gini-ho index mali možno šiesty najnižší).
Ako nápad sa to v tom čase zdalo dobré, nepracovalo len 10% občanov (zväčša starých ľudí) a tak pre 90% pracujúcich ľudí vyšla daňová sadzba zhruba 5.56%.
Ako príjem pre všetkých rozširovali o nové a nové skupiny ľudí
Postupom času stúpol počet dôchodcov a nepracujúcich študentov na 20%. Pracujúci namiesto dvojnásobnej sadzby dane, ktorú platili, keď mali živiť 10% spoluobčanov, museli platiť až 12.5%.
Neskôr znížili vek odchodu do dôchodku. V tej chvíli to vychádzalo, že počet príjemcov sociálneho príjmu stúpol na 30%. Daň bola teda stanovená na zhruba 21.43% (30% * 0.5 / 70%).
Toto však znamenalo, že pracujúcim ostalo menej ako 79% z ich príjmov, zatiaľ čo poberatelia sociálneho príjmu dostávali 50% priemernej mzdy. Niektorí ľudia s nízkymi mzdami preto prestali pracovať a počet poberateľov stúpol na 35%. Pracujúcim potom zostávalo už len 73% ich mzdy, takže ďalší ľudia prestávali pracovať.
Ich počet čoskoro stúpol na 40%. Pretože najmenej zarábajúci prestali pracovať, priemerná mzda sa zvýšila, takže nepracujúcim ich sociálny príjem stúpol tiež a oni boli spokojní. Na druhej strane tí, ktorí pracovali, sa po odrátaní dane dostávali blízko k hranici rastúceho príjmu pre všetkých (50% priemernej mzdy pracujúcich).
Zánik Sociálie
Informácie k ďalším udalostiam sa líšia. Jedni tvrdia, že sa konali voľby a poberatelia sociálneho príjmu si zvolili politikov, ktorí zvýšili hodnotu sociálneho príjmu z 50% primerenej mzdy na 75%. Iní tvrdia, že medzi poberateľov politici zaradili jednorázovo všetky deti (o ktoré sa dovtedy starali ich rodičia). Ďalší sú presvedčení, že si aj hlúpejší pracujúci spočítali, že pracovať sa im neoplatí a prihlásili sa k poberaniu sociálneho príjmu.
V každom prípade sa hranica, keď pracujúcemu ostalo menej ako by dostal ak by nepracoval (čo sa pri pôvodnom 50% nastavení dosiahlo, keď počet príjmateľov sociálneho príjmu prevýšil počet pracujúcich) prekročila veľmi rýchlo. Preto každý podpriemerne zarábajúci zarobil menej ako nepracujúci, ktorý poberal sociálny príjem.
Udalosti zrejme nabrali rýchly spád, nakoľko ani historici už nechceli pracovať (sociálny príjem bol vyšší ako ich čistá mzda) a nezaznamenali presne, čo sa dialo.
Keď podiel poberateľov tvoril 70%, daň stúpla na 116%. Možno pár jednotlivcov začalo predávať svoj majetok, aby mohli zaplatiť sociálnu daň, ale určite ich bolo príliš málo.
Koniec Sociálie je taktiež nejasný. Väčšina historikov sa zhoduje, že nastali sociálne nepokoje, v ktorých proti sebe stáli tí, čo pracovali a platili dane proti tým, čo dostávali sociálny príjem. Možno prebehla aj občianska vojna.
V každom prípade, krajinu s názvom Sociália už nenájdete. Ale krajín, ktoré sa uberajú po jej ceste je dnes veľmi veľa. Po Argentíne či Grécku je na tej ceste aj Slovensko.
