Na stránke https://www.coe.int/en/web/cepej/cepej-work/evaluation-of-judicial-systems sa nachádzajú reporty a aj interaktívne databázy, mapy a grafy. V minulej sérii som Slovensko porovnával s Dánskom, ktoré malo tretinu sudcov a ďaleko efektívnejší súdny systém. V tomto článku sa zameriam na súdnictvo (prokuratúru spomeniem len okrajovo na konci článku) a v rámci EÚ krajín skúsim nájsť viac krajín na porovnanie. Cieľom súdnej reformy by podľa mňa malo byť kvalitné súdnictvo za nízku cenu.
Kvalitné súdnictvo je veľmi široký pojem. V zásade sa majú sudcovia a súdy snažiť dosiahnuť spravodlivosť v medziach zákonov. Systém viacerých inštancií (ktorý by sa dal zredukovať v závislosti od typu súdneho sporu) predlžuje proces. Ak sú súdy nekvalitné, logicky dochádza k zvráteniu rozhodnutí nižších inštancií (je jedno, či má pravdu vyšší alebo nižší súd - pri kvalitných súdoch by rozsudok nemal prečo byť zrušený). Toto sa prejavuje v dĺžke súdneho konanie ako celku - od doručenia veci na prvostupňový súd po definitívny rozsudok (vrátane európskeho súdu pre ľudské práva). Okrem dĺžky súdneho konania je dôležitá subjektívna dôvera občanov v nezávislosť súdov.
Hodnotenie súdnictva krajín EÚ
Na to, aby som našiel krajiny, ktoré by pre nás mohli byť inšpiráciou, som zaviedol bodovací systém súdnictva. Skladá sa zo 4 zložiek, pričom prvá má dvojnásobnú váhu. Vždy ide o percentuálne vyjadrenie určitej hodnoty.
Prvou zložkou je dôvera v nezávislosť súdov ako ju zaznamenali európske prieskumné agentúry v Eurobarometri č. 474 z januára 2019.
Ďalšími tromi zložkami sú dispozičné časy konaní podľa typu (administratívne, civilné, kriminálne). Táto hodnota (disposition time = DT) sa uvádza v dňoch a vo vyššie spomínanom reporte sú dáta od roku 2012 po rok 2018 v dvojročných intervaloch (5 hodnôt). V tabuľke 5.9 je DT za civilné, v tabuľke 5.14 za administratívne a v tabuľke 5.23 za kriminálne prípady na prvom stupni súdov. Mohol by som zobrať hodnoty za rok 2018, ale špeciálne slovenské dáta sú v tomto smere veľmi nespoľahlivé. Posúďte sami, či 70% relatívna odchýlka znamená zázračné zlepšenie práce súdov, alebo zmenu spôsobu hlásenia údajov do Bruselu (spomína sa to aj v najnovšom reporte, nie je to nič neobvyklé v slovenskom dátovom pekle).
Z tohto dôvodu som zobral priemer za obdobie 2012 - 2018. Táto hodnota vyjadrená v dňoch je potom vyjadrená ako percento zlepšenia oproti priemeru EÚ. Takže, ak je priemer EÚ 100 dní a hodnota je 80 dní, do bodovania zapíšem +20%. Ak by bola hodnota 250 dní, tak zapíšem -150%.
Reporty obsahujú dáta aj za krajiny mimo EÚ. Avšak postsovietske a balkánske krajiny by pre nás vzorom nemali byť. Britský súdny systém som taktiež vylúčil. Jedinými výnimkami sú Nórsko a Švajčiarsko, ktoré som do porovnania zahrnul, ale tieto krajiny nemajú prieskum ohľadom nezávislosti súdnictva. Z hodnotenia som vynechal malé krajiny (Luxembursko).
V čom zaostávame
Z tabuľky kvality súdnych systémov je jasné, že sa nemáme porovnávať s hociktorou krajinou. Sú krajiny, ktoré majú nedôveryhodné a pomalé súdy (Taliansko) a naopak sú krajiny, ktoré majú dôveryhodné a rýchle súdy. Porovnávať by sme sa mali preto s Dánskom, Estónskom, Litvou, Švédskom, Holandskom, Švajčiarskom a Nórskom (posledné 2 nemali prieskum, ale v dispozičnom čase boli lepšie ako Švédsko). Hoci majú krajiny ako Maďarsko a Bulharsko výborné výsledky v dĺžke súdneho konania, nezávislosť súdov majú asi pomerne malú. Česko je od nás lepšie v dôvere aj v rýchlosti konania.
Počet sudcov
Ako som uviedol v prípade Dánska (1/3 počtu sudcov), vyzerá to, že čím viac sudcov máme, tým je súdnictvo horšie. Je isté, že v pyramíde kompetentnosti bude tých najlepších najmenej a pridávaním ďalších sudcov vlastne pridávame len tých horších. Či už po stránke inteligencie, znalosti práva alebo čestnosti. Aj ostatné porovnávané krajiny majú pomerne menej sudcov ako my.
Téza, že sudcov máme dosť (Kolíková) je eufemizmus, sudcov máme príliš veľa nielen v porovnaní s Dánskom, ale aj s ostatnými krajinami s výnimkou Česka a Litvy. Zdrojom je obrázok 2.4 (str. 21) v reporte CEPEJ za cyklus 2020 (dáta 2018).
Výdavky na justíciu
Myšlienka, že slabé súdnictvo máme, lebo doň ide málo peňazí je chybná. Nasledujúci graf ukazuje, že viac peňazí do súdnictva znamená horšie súdnictvo.
Na súdnictvo dávame viac ako ostatní a tieto krajiny sú ďaleko lepšie. Ešte aj krajiny s nižším alebo porovnateľným HDP ako my (Estónsko, Litva, Česko) dávajú podstatne menej. Ak by sme dávali o 1/4 menej (0,09% HDP), tak by sme ušetrili až 75 000 000 € ročne. Zdrojom dát je obrázok 3.4 (str. 48) reportu.
Platy sudcov
Čo sa týka platov sudcov, CEPEJ zbiera dve hodnoty - plat pri nástupe (najnižšie inštancie) a plat na najvyššej inštancii. Odmeny sa nezapočítavajú, čo môže byť dôvod, že naše čísla sú také nízke, pričom na súdnictvo dávame najviac z porovnávaných krajín.
Ako sa ukazuje, ostatné krajiny (s výnimkou Estónska) prekonávame hlavne v pomere nástupného platu k maximálnemu platu na najvyššom súde. Ostatné krajiny majú vyššie motivácie kariérneho rastu. Zdrojom dát je obrázok 3.36 (str. 67) reportu.
Reformátorka Kolíková
Na ministerstvo spravodlivosti sa po ostatných voľbách dostal človek, ktorý má víziu ako reformovať súdnictvo. Nepochádza spomedzi sudcov a nechce robiť "reformu", ktorá by vyhovovala iba sudcom. Prístup niektorých ministrov, ktorí si myslia, že sa zodpovedajú svojim zamestnancom (policajtom, vojakom, úradníkom, lekárom, učiteľom) je u nás až príliš rozšírený. Za lepšie považujem, ak sa stane ministrom niekto zvonka, z profesie, kde "štátni zamestnanci" v pôsobnosti jeho ministerstva nie sú jeho kolegovia. Pretože každý minister sa zodpovedá voličom a to hlavne tým, ktorí to platia. Takže, pri počte sudcov 1389 a 80% podielu tých, ktorí sa sudcami nikdy nemali stať, je nejakých 350 protestujúcich proti jej reforme nič.
V skutočnosti je dôležité, aby sa takých 500 sudcov čo najskôr vyzlieklo z talára. V takom prípade by nám ostalo ešte asi 900 sudcov, čo je dvojnásobok počtu dánskych sudcov (Dánsko má o 8% viac obyvateľov ako my). Toto v reforme nevidím, hoci tam môže byť skrytý malý pokles počtu sudcov v rušení súdov. Ale znižovanie počtu sudcov je legitímny a správny cieľ, nakoľko dáta ukazujú, že západné krajiny majú lepšie súdnictvo s nižším počtom sudcov a relatívnych výdavkov na súdny systém. V prípade, že by sme teda prepustili 500 sudcov, ušetrí to asi 20 000 000 €, avšak je potrebné prijať súdnych úradníkov. Zároveň netuším aké veľké odmeny sudcovia dostávajú, hodnota vychádza z platu sudcov (cca 4 - 5 tisíc € mesačne v hrubom).
Ministerka Kolíková má samozrejme svoje nedostatky. Mne veľmi vadí jej neúcta k ústave, ľudským právam a demokracii, keď ústavnými zákonmi okliešťuje právomoci ústavného súdu, ale hlavne skrátenými legislatívnymi konaniami prilepuje nesúvisiace zmeny do ústavných zákonov. V tomto je podobná Mečiarovi, Ficovi a Matovičovi, pre ktorých účel svätí prostriedky a zákony platia pre ostatných, oni sa cítili (cítia) byť nad zákonom. V jej prípade nie je účelom mať moc, ale presadiť svoju reformu. Jej koncept zmeny súdnej mapy však môže byť krok správnym smerom, ale chýba mi tam snaha zbaviť sa skorumpovaných a neschopných sudcov, ako aj zníženie výdavkov na súdnictvo, ktoré sú vysoké a neprinášajú hodnotu za peniaze.
Nezvyčajné rozdiely medzi výdavkami na justíciu a platmi sudcov naznačujú, že možno je naše súdnictvo rovnako deravé ako zdravotníctvo, peniaze sa vždy vedia odkotúľať na tie správne adresy. V každom prípade je možné rátať s úsporou blížiacou sa 100 miliónom ročne, keď sa podarí zefektívniť súdny systém, čo môže byť pri aktuálne rastúcich dlhoch dôležité.
Prokuratúra
Na záver porovnanie našich prokurátorov s rovnakými krajinami ako v predchádzajúcej časti článku. Pripomínam, že nikto na Slovensku sa nechystá zreformovať justíciu, dokonca ani mimoparlamentná opozícia. Je isté, že pri SME Rodina je reforma prokuratúry nepriechodná (čo môže byť aj súdna reforma), je však škoda, že sa na ňu zabudlo a ticho dúfame, že GP a ŠP nebudú príliš zneužívať sovietsky model prokuratúry.
Počet prokurátorov je u nás podstatne vyšší ako v krajinách, s ktorými sa chcem porovnávať, s výnimkou Litvy a Česka. Avšak západné krajiny majú aj štvrtinové počty prokurátorov a súdny systém im funguje dobre. Zdroj: report, obr. 3.20 str. 58.
Na prokuratúru dávame najviac s porovnávaných krajín a výsledok je biedny. Polovičný rozpočet by stále prevyšoval relatívne výdavky krajín ako Dánsko či Švédsko. Pretože materiálno-technické zabezpečenie je rovnako drahé aj tam aj u nás, musíme mať trošku vyššie výdavky merané voči nízkemu HDP. Zdroj: report, obr. 2.17 str. 29.
Motivácia platového rastu prokurátorov je u nás porovnateľná so Švédskom, Nórskom či Švajčiarskom. Avšak nástupný plat voči priemernému platu krajiny je u nás ďaleko najvyšší. Asi by nemuselo vadiť zníženie platov nastupujúcich prokurátorov, avšak z hľadiska reformy prokuratúry je to asi okrajová záležitosť. Zdroj: report, obr. 3.37 str. 68.
Záver
Keď som si pred rokmi porovnával naše súdnictvo s dánskym, náhodou som vybral práve to najlepšie z EÚ. Hoci Dánsko je nám podobné rozlohou, počtom obyvateľov či tým, že má jedno veľkomesto a ostatné provinčnejšie mestá, rozdiely v mentalite, výchove, dodržiavaní aj nepísaných pravidiel spôsobuje priepastný rozdiel v kvalite súdnictva. Navyšovanie počtu sudcov, zvyšovanie ich platov a odmien spôsobuje znižovanie kvality a rýchlosti rozhodnutí nižších inštancií ako aj nedostatočnú kvalitu pre kandidátov na vyššie inštancie súdov (ako ukázal nezáujem prejsť na špeciálny súd, ale plat chceli sopoligy rovnaký).
Éra Harabina možno nie je hlavnou príčinou súčasného stavu, ale skôr dôsledkom chýb, ktoré sa tu udiali od roku 1989, keď sme nemali západonemeckých sudcov, ktorí by vymenili komunistické slúžky v talároch. Akokoľvek je Kolíkovej reforma málo reformná, je to ďaleko lepšie ako status quo a treba ju podporiť, čo by si mali uvedomiť v oboch rozumných stranách vládnej koalície a nebáť sa vynútiť jej podporu u populistov OĽANO a SME-Rodina aj pod hrozbou pádu vlády.
