Paragraf 363 je v poslednom čase často zneužívaný nominantom mafio-opozície, generálnym prokurátorom Žilinkom. Keďže chceme mať právny štát, na riešenie problémov tu máme zákony. V tomto prípade ide o trestný poriadok (zákon 301/2005 Z.z.), ktorý v paragrafe 363 umožňuje GP zasiahnuť do vyšetrovania predtým, ako sa začne súd a to zrušením rozhodnutia prokurátora alebo policajta. Proti tomuto rozhodnutiu podľa odseku 3 nie je opravný prostriedok.
V mojich dávnejších článkoch o súdnictve som sa zaoberal aj otázkou definitívneho rozhodnutia, proti ktorému neexistuje opravný prostriedok. V hierarchii našich súdov (EÚ súdy sú nadradené) môže spis putovať od okresného cez krajský až po najvyšší súd a každý môže mať rôzny názor. Na konci však "vyhráva" názor najvyššieho súdu. Vždy musí byť posledná inštancia, avšak podstata je, aby to zároveň nebola prvá inštancia a aby išlo o kolektívne rozhodnutie (senátu). Navrhoval som sploštiť štruktúru na 2 úrovne, pričom odvolávacia by sa vyjadrovala hlavne k procesu a nie k právnemu názoru.
Toto všetko je úplne negované paragrafom 363, v ktorom jeden človek zastaví stíhanie a neumožní súdne konanie a ako nedávna minulosť ukázala aj v prípadoch, kde už súdy brali ohľad aj na skutok, za ktorý mali byť určité osoby vzaté do väzby a ich rozhodnutie bolo úplne opačné ako rozhodnutie generálneho prokurátora.
Vzhľadom k prítomnosti SME Rodina vo vládnej koalícii a nenávisti trnavského psychopata k ministerke Kolíkovej, je pravdepodobné, že akákoľvek väčšia úprava trestného poriadku bude mať problémy so schválením a môže to trvať mesiace. Pretože škody, ktoré môže existencia paragrafu 363 napáchať (a už napáchala) sú veľké, mali by k tomu politici pristupovať tak, ako občas pristupuje ústavný súd k podaniam. ÚS totiž niekedy pozastaví účinnosť do rozhodnutia.
Takže NRSR môže hneď schváliť poslanecký návrh, ktorým sa § 363 jednoducho vypúšťa zo zákona a ak sa niekedy ministerka Kolíková dostane k predloženiu novely trestného poriadku, tak ho môže vrátiť s opravnými prostriedkami, obmedzeným rozsahom a podobne.
Poslanci sú zákonodárny zbor a hoci má exekutíva prebytok úradníkov, neznamená to, že zmeny v zákonoch predkladané poslancami sú vždy horšie. Takisto skrátené legislatívne konanie je vo všeobecnosti zlé a nič neospravedlňuje vládnu koalíciu, že problém § 363 neriešila rok a pol čo je vo vláde (a tu si ministerka Kolíková zaslúži kritiku hoci takmer nik ďalší žiadne reálne reformy nepripravuje, pretože mala od prvého dňa pripravovať všetky reformy naraz, paralelne, delegovať manažment a pripraviť potrebné zákony nielen k súdnej reforme ale aj k reforme prokuratúry či trestného poriadku), ale teraz si ho viem predstaviť.
V tomto prípade by možno aj pani prezidentka nenamietala "dočasné" zrušenie § 363 prijaté skráteným legislatívnym konaním. Nevýhody zrušenia sú len odklad spravodlivosti o pár mesiacov pre jednotky prípadov, v ktorých porušenie zákona prokuratúrou či políciou vyhodnotí prvostupňový či odvolací súd. Navyše na to, či je nejaký zákon porušený môžu mať rôzni právnici rôzny názor, takže rozhodnutie, proti ktorému existuje opravný poriadok (súd) je lepšie ako rozhodnutie jednej osoby.
